Kenyang of Cameroun

JOHN

1

1 Bápɛ́rɛ ghoko mmɨk, mmu anɛ achi Ɛyɔŋ anáŋ achi nyaka. Abhak nɛ Mandɛm, nɛ abhak Mandɛm. 2 Abhak nɛ Mandɛm tɛ ndǔ nɛbhǒnɛt. 3 Mandɛm afʉɛ́t ntá yi kɛ ǎghoko mɛnyɨŋ mɛnkɛm. Mandɛm abhɨ́kɨ́ ghoko yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ yi apu nɛ yi. 4 Nɛpɛ́m nɛ́fù chí ntá yi mmu bábhɨ̀ŋɨ bɛ Ɛyɔŋ. Nɛ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛ́bhak ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ́ ɛ́kʉ̀ bo mángɔ́ tɛtɛp. 5 Ɛrɔ́ŋɔ́ yɔ ɛ́ghɔ̀ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ ɛjuri ɛchi, nɛ ɛjuri ɛ́pú kway mɛnɛmɛ yɔ. 6 Mandɛm atǒ nyaka mmu amɔt anɛ aka nnyɛ́n bɛ Jɔ̌n. 7 Atwɔ́ bɛ́gháti bho ɛ̌ti ɛrɔ́ŋɔ́ ɛyɔ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ághókó ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m, anoko yɔ. 8 Jɔ̌n apu nyaka ɛrɔ́ŋɔ́ yɔ. Atwɔ́ chí bɛ́gháti bho ɛnyɨŋ ɛnɛ yi arɨŋɨ ɛ̌ti ɛrɔ́ŋɔ́ yɔ. 9 Ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ tɛtɛp, ɛnɛ́ ɛ́kʉ̀ yɛ̌ntɨkɨ mmu angɔ mbaŋ ɛ́twɔ́ ntá bǒ mmɨk. 10 Ɛyɔŋ ɛ́bhak fá amɨk, nɛ báfʉ́ɛ́t ntá yi kɛ bághoko mmɨk. Yɛ̌ nɔ, mpok yi átwɔ́ fá amɨk, bǒ mmɨk kɛrɨŋɨ ɛnyu mmu yi achi. 11 Atwɔ́ ntá bǒbhi, kɛ bǒbhi bábhɨ́kɨ́ sɔt yi nɛ maŋák. 12 Kɛ bo mankɛm abhɛn básɔ́rɛ́ yí nɛ maŋák, básɨ́kɨ ntɨ nɛ yi, ǎchyɛ bhɔ bɛtaŋ bɛ́ mándɔp chí bɔ Mandɛm. 13 Mbɔŋ Mandɛm kɛ ákʉ̀ bɔ mambak bǒbhi. Bábhɨ́kɨ́ fu nyaka yɛ chi amʉɛt nkwǎ, nɛ yɛ̌ chi ndǔ nkaysi nkwǎŋwaŋ. 14 Ɛyɔŋ, ɛ́yíbhiri nkwǎ, atwɔ́ achɔkɔ nɛ bhɛsɛ. Sɛ́ghɔ́ mɛnwɔp ɛbhi ɛbhɛn bɛjwi nɛ bɛrɨ̌ndu nɛ tɛtɛp. Ɛyɔŋ chi Njaŋamɔ anɛ áfú ntá Ɛta. 15 Jɔ̌n ǎghàti nyaka bho ɛ̌ti yi ambɨk, andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Nɛ́ chi mmǔ anɛ mɛ́rɛ̀m nyaka ɛ̌ti yi bɛ, ‘Mmǔ anɛ átwɔ̀ mɛ ansɛm achá mɛ. Bápɛ́rɛ bhe mɛ, yí achi.’” 16 Ɛ̌ti bɛyǎ bɛrɨ̌ndu ɛbhi, achyɛ́ bhɛsɛ áfɔ́k ndɔŋ nɛ ndɔŋ. 17 Mandɛm afʉɛt nyaka ntá Moses achyɛ bho bɛbhé. Kɛ afʉɛt chi ntá Yesu Kristo kɛ ǎtɔŋ bhɛsɛ bɛrɨ̌ndu bhi nɛ tɛtɛp. 18 Yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ re ghɔ Mandɛm. Njaŋamɔ ywi mmu achi nɛbhʉɛt amɔt nɛ yi kɛ ákʉ́ bo mandɨŋɨ mmu yi achi. 19 Ɛwak ɛ́mɔt, bǒbati bo Israɛl abhɛn Yerúsalɛm bátó bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒnɛrɛ́kɛt Lɛ́vi ntá Jɔ̌n bɛ mámbɛ́p yi angati bhɔ ɛnyǔ mmu yi achi. Nɛ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fú Jɔ̌n anyu mbɔ ntísiɛ. 20 Yi kɛ bhɛsɛ bhɔ yɛ̌nyɨŋ nɛ yi kɛ rɔ bɛkɛmɛ bhɔ. Arɛm bɛ, “Puyɛ̌ mɛ kɛ nchí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò.” 21 Bǒ bhɔ bápɛt bábhɛ́p yi bɛ, “Wɔ ɔchí yɛ́ agha? Ɛláija kɛ?” Jɔ̌n yi bɛ, “Mpú Ɛláija.” Bápɛ́t babhɛp yi bɛ, “Ɔchí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ anɛ Moses árɛ́mɛ́ nyaka bɛ ǎtwɔ̀?” Akɛmɛ bɛ, “Ǎe.” 22 Ndɔŋ ɛyɔ bábhɛ́p yi bɛ, “Wɔmbɔ̌ŋ ɔrɛm bɛ ɔchí agha? Ghatí bhɛsɛ mmu wɔ ɔchí bɛ́ sɛ́mpɛ́tnsɛm nɛ ɛyɔŋ ntá bo abhɛn bátó bhɛsɛ. Wɔmbɔ̌ŋ ɔchí agha?” 23 Jɔ̌n aghati bhɔ mbɔnyǔ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Asaya arɛmɛ nyaka bɛ, “Nchí mmǔ anɛ achi amɛm baso ábɨ̀k nɛ ɛyɔŋ amfay andɛmɛ nɔkɔ bɛ, ‘Nyabhɛ́ ká mbi Acha ambak chak.’” 24 Bǒnkwɔ Fárisi kɛ bátó nyaka bǒbhɔ ntá Jɔ̌n. 25 Bábhɛ́p yi bɛ, “Ɔbhɛ́ ɔpú Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, ɔbhɛ́ ɔpú Ɛláija, nɛ ɔpú ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ, kɛ ndaká yí ɔ́jwìti bho?” 26 Jɔ̌n akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Mɛ̌jwìti bho nɛ manyiɛp, kɛ mmu áchí fá téé nɛntɨ ɛnɛka anɛ bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ. 27 Yi ǎtwɔ̀ mɛ ansɛm. Mbɨ́kɨ́ kway mmu anɛ nchí kaŋari nkwɔbhɛ́nya bɛkak ɛbhi.” 28 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fákárí chi ɛtɔk Bɛ́tani, ɛbhě Nyɛ́n Jɔ́dan, nɛ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ Jɔ̌n ájwìti nyaka bho. 29 Ntɨ nywɔp, Jɔ̌n aghɔ Yesu ndu átwɔ̀ ntá yi, arɛm bɛ, “Yɨŋɨ́ Mɔ́nkwɔmɛ́n Mandɛm anɛ ápɔ̀kɔ bɛbʉ́ bo mankɛm fá amɨk! 30 Yí kɛ mɛ̌rɛ̀m nyaka ɛ̌ti yi bɛ, ‘Mmǔ ǎtwɔ̀ mɛ ansɛm anɛ acha mɛ mbɔnyunɛ bápɛrɛ bhe mɛ, yi achi.’ 31 Yɛ̌ mɛmbɔŋ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ nyaka bɛ chi yí, kɛ ntí anɛ ntwɔ́ njwiti nɔkɔ bho nɛ manyiɛp chí ndu bɛkʉ bo Israɛl mandɨŋɨ mmu yi achi.” 32 Jɔ̌n abho bɛghati bho ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ághɔ́ nɛ amɨ́k ɛ̌ti Yesu. Yí bɛ, “Ngɔ ndǔ Ɛfóŋó Mandɛm áfú amfay asɔt mkpá ɛbhóŋó are sɛp kpát ate yi amʉɛt. 33 Kpátɛ mpok ɛyɔ, nkɛ rɨŋɨ bɛ́ chí yí. Kɛ Mandɛm mmu átó mɛ njwiti bho nɛ manyiɛp, anáŋ aghati nyaka mɛ bɛ, ‘Mmu anɛ ɔ́ghɔ́ Ɛfóŋó Mandɛm asɛbhɛ arɔp nɛ yi, yí wu kɛ achi mmu anɛ ájwìti bho nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ.’ 34 Mɛ Jɔ̌n ngɔ nɛ amɨ́k ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fákárí, nɛ nchí rɛm mbɔ ntísiɛ bɛ tɛtɛp mmǔ-nɛ chi Mmɔ Mandɛm.” 35 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, Jɔ̌n apɛt abhak téé nɛ bakoŋo bhi bati apay. 36 Aghɔ́ ndǔ Yesu áfʉɛ̀t, arɛm bɛ, “Ghɔ́ Mɔ́nkwɔmɛ́n Mandɛm!” 37 Bakoŋó Jɔ̌n bati apay bághók nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́, bárɔ́ yi bábho bɛkoŋo Yesu. 38 Yesu ayibhiri mmʉɛt aghɔ bhɔ ndu bákòŋo yi. Abhɛ́p bhɔ bɛ, “Bǎyàŋ yi?” Bákɛmɛ yi bɛ, “Rábay, ɔ̌chɔkɔ fá?” [Rábay chi Ntɔŋ] 39 Aghati bhɔ bɛ, “Twɔ́ ká ghɔ.” Bárɔ́k nɛ Yesu baghɔ nɛbhʉɛt anɛ yi áchɔ̀kɔ. Mpok yɔ nywɔp nɛ́bhák mbɔ nkárɛ́nká ɛnwi ɛnɛ́ ngósí. Bábhák nɛ yi kpátɛ̌ bɛti bɛgʉ. 40 Mmu amɔt ndǔ bǒbhɔ bati apay abhɛn bághoko nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ Jɔ̌n árɛ́mɛ́ ɛ̌ti Yesu, nɛ abho bɛkoŋo yi aka nnyɛ́n bɛ Andru. Abhak manɔ Símun Píta. 41 Arɔk tɛ́mté, aghɔ mɔ́mayi Símun, aghati yi bɛ, “Sɛ́ghɔ mmu anɛ bábhɨŋɨ bɛ, ‘Mɛsáya’”, nɔ chi, Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. 42 Andru asɔt Símun arɔk ntá Yesu nɛ yi. Yesu ayɨŋɨ yí, arɛm bɛ, “Wɔ ɔchí Símun, mmɔ̌ Jɔ̌n. Chɔŋ nnyɛ́n ɛna nɛ́chák nɛ́mbak bɛ Sɛ́fas” [nɔ chí Sɛtárɛ́bhɛ́]. 43 Ntɨ nywɔp, Yesu akʉ ntɨ bɛ́rɔŋ atú Gálili. Arɔk aghɔ́ mmu anɛ áká nnyɛ́n bɛ Fílip. Aghati yi bɛ, “Twɔ́ bhák nkoŋo wa.” 44 Fílip abhak mmǔ Bɛtsáida, nkúbhɛ́ ɛtɔk ɛnɛ Andru nɛ Píta báfú arɛ́. 45 Fílip arɔk atɛmɛri Natániɛl aghati yi bɛ, “Sɛ́ghɔ̌ mmu anɛ Moses ásɨ́ŋɨ́ nyaka ɛ̌ti yi amɛm Ɛkáti Bɛbhé Mandɛm, nkúbhɛ́ yi mmǔ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nkwɔ básɨ́ŋɨ́ ɛ̌ti yi. Nɔ chi, Yesu mmu Násárɛt, mmɔ̌ Josɛ́f.” 46 Natániɛl ághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Fílip árɛ́mɛ́ abhɛ́p yi bɛ, “Ntɨkɨ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ ɛ́kway bɛfu Násárɛt?” Fílip aghati yi bɛ, “Wɔmbɔŋ twɔ́ ghɔ́.” 47 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ Natániɛl átwɔ̀ ntá yi, arɛm ɛ̌ti yi bɛ, “Nɛ́, chi mbɔ̌ŋ mmǔ Israɛl tɛ́mɛ́ tɛ́mɛ́. Bapu apú nɛ yi wáwák.” 48 Natániɛl abhɛ́p Yesu bɛ, “Ɔkʉ ná kɛ ɔ̌rɨŋɨ mɛ?” Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Fílip ápɛ́rɛ bhɨŋɨ wɔ ndǔ mpok anɛ ɔ́chí anɛrɛ́nɔk fig, nnáŋ ngɔ wɔ.” 49 Natániɛl arɛm bɛ, “Ntɔŋ, ɔchí Mmɔ Mandɛm tɛtɛp! Ɔchí Mfɔ bo Israɛl!” 50 Yesu ákɛ́mɛ́ yí bɛ, “Ɛ̌ti ndɛ́mɛ́ bɛ́ ngɔ wɔ anɛrɛ́nɔk fig kɛ ɔ́nókó bɛ́ nchí Mmɔ Mandɛm? Chɔŋ ɔ́ngɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛcha ɛbhɛn.” 51 Yesu aghati yi bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, chɔŋ mǎngɔ ndǔ nɛbu nɛ́nɛnɛ gbee, bɔángɛl Mandɛm mánkó amfay mánsɛbhɛ nɔkɔ amɨk bɛtɛmɛri Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm.”

2

1 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ manywɔp apay, ɛpǎ nɛbhay ɛ́bhák amɛm ɛtɔk Kána, atú Gálili. Nnɔ Yesu abhak arɛ́. 2 Mának nyaka Yesu nkwɔ́ nɛ bakoŋo bhi ndǔ ɛpǎ nɛbhay ɛyɔ. 3 Mmɛ́m ámáy nɔ́kɔ́, nnɔ Yesu arɔk aghati yi bɛ, “Mmɛ́m ɛpǎ amay.” 4 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Mmá, ndaká yí ɔ́sɔŋɔri mɛ ɛ̌ti mmɛ́m? Mpok aya abhɨ́kɨ́ re kway.” 5 Máyi aghati bo abhɛn bákɔ̀rɛ mmɛm bɛ, “Kʉ ka yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yí ághàti bhe.” 6 Bɛjɔ̌ manyiɛp bɛtandat bɛchi nyaka arɛ téé. Yɛ̌ntɨkɨ ɛjɔ ɛ́sɔ̀t nyaka mbɔ líta manyiɛp bɛsǎ byo. Bɛ́kóŋo ɛpɨŋ ɛnɛ́ bo Israɛl, básɔ̀t nyaka manyiɛp ndǔ bɛjɔ ɛbhɔ ndu bɛ́so bɛ́pókó mmʉɛt. 7 Yesu aghati bakʉ̌ bɛtɨk bɛ, “Fíɛ́ ká manyiɛp amɛm bɛjɔ ɛbhɔ kpát mɛ́njwi.” Báfyɛ́ manyiɛp amɛm bɛjɔ, bɛ́jwí tɛ anyu. 8 Aghati bhɔ bɛ, “Sɔt ka mbɔk mǎnchyɛ́ ntá mǔnti ɛpǎ nɛbhay”. Bákʉ́ nɔ́. 9 mǔnti ɛpǎ nɛbhay ághókótí nɔ́kɔ́, aghɔ́ bɛ́ manyiɛp mɔ arɔp chi mmɛ́m. Yi kɛrɨŋɨ ɛbhak mɔ́ áfú, yɛ̌ndu bakʉ̌ bɛtɨk abhɛn bákò mɔ bárɨ́ŋɨ́ nyaka bɛ manyiɛp kɛ ayibhiri ndǔ mmɛm. Mǔnti ɛpǎ nɛbhay abhɨŋɨ mbǎyngɔrɛ́, 10 arɛm bɛ, “Ndǔ ɛpa, báyambɨ mantwɔ chi nɛ ɛrɨ́tí mmɛ́m. Nɛ bo mǎnáŋ mányú ánchwé bhɔ amʉɛt, kɛ mántwɔ nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ mmɛ́m báchák. Kɛ ɔrɔ́ ɛrɨ́tí mmɛ́m ansɛm, nɛ nɛ́nɛ kɛ ɔ́twɔ̀ nɛ mɔ́.” 11 Yesu akʉ nyaka ɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ amɛm ɛtɔk Kána, atú Gálili. Ɛ́bhák ɛrɨŋ ɛnɛ́ mbɨ ɛnɛ yi akʉ́ ndu bɛtɔŋ ɛnyǔ bɛtaŋ ɛbhɛn yi ábhɔ́ŋɔ́. Ɛ́kʉ́, bakoŋo bhi mánóko bɛ yi achi Mmɔ Mandɛm. 12 Ɛpǎ nɛbhay ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, Yesu asɛp arɔk Kapɛ̌naum nɛ máyi nɛ bɔ̌mayi nɛ bakoŋo bhi. Bábhak arɛ́ ndǔ mpay manywɔp. 13 Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ ɛnɛ bo Israɛl ɛ́rɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t, Yesu akó, arɔk Yerúsalɛm ndu mɛnyiɛ ɛpǎ ɛyɔ. 14 Arɛ́, arɔk achwe amɛm ɛ́kírí ɛnɛ ɛkɛrákap Mandɛm. Aghɔ́ bo abhɛn bátì mpɔŋ nɛ bághɔ́ŋɔmɛ́n nɛ bɛbhóŋó. Bo básɔ̀t nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɔ ndu bɛchyɛ akap. Aghɔ́ bawupsǐ bakap nkwɔ arɛ́. 15 Asɔt nnɨk aghoko ɛ́kpá, abho bɛ́bok bho nɛ yɔ, bɛ mámfú amɛm ɛkɛrákap Mandɛm. Akʉ ɛnyumɔt nɛ bághɔ́ŋɔmɛ́n, nɛ mpɔŋ ɛnɛ́ ɛ́chí arɛ́. Atakati bɛ́fɛ́mɛ́ bo abhɛn bákɔ̀ ɛsiɛ́ bakáp bɛwupsi, nɛ atakati bakáp ayap. 16 Aghati batǐ bɛbhóŋó bɛ, “Fɛrɛ́ ká mɛnyɨŋ ɛbhɛn fá! Bǎkɛ́ sɔt ɛkɛt Ɛtaya mǎnjibhiri ndǔ ɛkɛrɛ́siɛ!” 17 Ndak awu ákʉ́ bakoŋo bhi bátɨk bɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Chɔŋ ɛkɔŋ ɛnɛ́ mbɔ́ŋɔ́ nɛ ɛkɛt ɛyɛ ɛ́ngway mɛ.” 18 Bɛ́kóŋo ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu ákʉ́, bo Israɛl bábhɛ́p yi bɛ, “Ntɨkɨ ɛnyɨŋɨ́ maknkay ɔ́kway bɛkʉ mbɔ ɛrɨŋ ndu bɛtɔŋ bhɛsɛ bɛ ɔbhɔ̌ŋ bɛtaŋ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn?” 19 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mbák mǎnchɔ́ŋtí ɛkɛrákap ɛnɛ, chɔŋ mpɛt nte yɔ́ ndǔ manywɔp arat.” 20 Bo Israɛl bárɛ́m bɛ, “Cháá, báté ɛkɛt ɛnɛ ndǔ mamiɛ́ bɛsa bɛpay nsɛm atandat, ɔbhɛ́ ɔ̌kway bɛte yɔ ndǔ manywɔp ararɛ?” 21 Kɛ ɛkɛrákap ɛnɛ́ Yesu árɛ́mɛ́ ɛ́bhak chi mmʉɛt yi. 22 Mpok Mandɛm akʉ yi ámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, kɛ̌ bakoŋo bhi bátɨk bɛ yi arɛm nyaka bɛyɔŋ ɛbhɛn. Ɛ́kʉ́ bɔ mánóko mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi amɛm Ɛkáti Mandɛm nɛ ɛbhɛn Yesu árɛ́mɛ́. 23 Ɛnɛ́ Yesu áchí Yerúsalɛm ndǔ mpok Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ, bɛyǎ bo básɨ́kɨntɨ nɛ yi ɛ̌ti mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn bághɔ́ yi ákú. 24 Kɛ Yesu kɛgʉɛ́p mmʉɛt ntá yap, mbɔnyunɛ, arɨ́ŋɨ́ nyaka ɛnyǔ nkwǎŋwaŋ achi. 25 Yɛ̌ mmu kɛghati yi nkaysi bǒbhɔ mbɔnyunɛ yímbɔŋ arɨ́ŋɨ́ nyaka ndǔ ntɨ̌ nkwǎ nɛchi amɛm.

3

1 Mǔnti bo Israɛl amɔt achi nyaka. Aka nnyɛ́n bɛ Nikɔdɛ́mɔs. Abhak mǔnkwɔ Fárisi. 2 Ɛwak ɛ́mɔt arɔk ntá Yesu nɛ bɛti arɛm bɛ, “Ntɔŋ, sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ Mandɛm kɛ̌ átó wɔ bɛ ɔ́ntwɔ́ ɔ́ntɔ́ŋ bo mbɔnyunɛ yɛ̌ mmu apú kway bɛkʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn ɔ́kʉ̀ mbák Mandɛm apu nɛ yi.” 3 Yesu aghati yi bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, Mandɛm apú kway bɛbhak ntá mmu mbɔ Mfɔ ywi, kpátɛ mámbe yi ndɔŋ achak.” 4 Nikɔdɛ́mɔs abhɛ́p yi bɛ, “Ná bákway bɛbhe mmu anɛ ánáŋ áchɨ́kɨ́? Ǎkway bɛ́pɛ́tnsɛm amɛm mɛniɛ máyi bɛ mámbé yi ndɔŋ achak kɛ?” 5 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, Mandɛm apú kwáy bɛbhak ntá mmu mbɔ Mfɔ ywi kpátɛ mámbé yi nɛ manyiɛp nɛ Ɛfóŋó Mandɛm. 6 Nɛbhě ɛnɛn nkwǎ chi nɛbhě nkwɔmʉɛt, kɛ nɛbhě Ɛfóŋó chí ɛnɛn nɛ́fú ntá Ɛfóŋó Mandɛm. 7 Ɔ́kɛ́ bhák maknkay ndu ngátí wɔ bɛ, ‘Bábhɔŋ bɛbhe wɔ ndɔŋ achak.’ 8 Mbʉ́ɛ́p áfòk, ándɔk ɛbhak ɛnɛ wu ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́rɔŋ. Ɔ̌ghok ndu wu áfʉɛ̀t kɛ ɔpú rɨŋɨ ɛbhak wu áfú nɛ ɛbhak ɛnɛ wú árɔ̀ŋ. Ɛ́chí ɛnyumɔt nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ bábhé yi ndu bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ.” 9 Nikɔdɛ́mɔs abhɛ́p yi bɛ, “Ɛyɔ ɛkway bɛ́fàkari ná?” 10 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɔchí ntɔŋ ntá bo Israɛl anɛ bo bárɨŋɨ sayri, yɛ̌ nɔ ɔbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n-ɛ? 11 Tɛtɛ̌tɛp, sɛ́rɛ̀m mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́rɨ́ŋɨ́, nɛ sɛ́ghàti bho chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́ghɔ́ nɛ amɨ́k, yɛ̌ nɔ bǎpú noko mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́ghàti bhe. 12 Mbák ngátí bhe mɛnyɨŋ ɛ̌ti barak anɛ́ áfàkari fá amɨk be kɛnókó, ná bǎkwáy mɛnoko mbák ngátí bhe mɛnyɨŋ ɛ̌ti barak anɛ áfàkari awu amfay? 13 Yɛ̌ mmu amɔt ábhɨ́kɨ́ re ko amfay ɛbhak ɛnɛ Mandɛm achi, ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm, yi mmu áfú amfay atwɔ amɨk. 14 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Moses ásɔ́rɛ́ nyaka nnyɔ́-sɛnɔŋ abhat ndǔ ɛnɔk, ayoŋ amfay, amɛm baso, ɛnyu ɛyɔ kɛ̌ bábhɔ́ŋɔ́ bɛyoŋ Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm nkwɔ amfay. 15 Bábhɔŋ bɛkpaŋ yi amfay ɛnɔk bɛ yɛ̌ agha anɛ anoko yi, ámbɔ́ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. 16 “Mandɛm akɔŋ nyaka bǒ mmɨk tontó, kpát achyɛ Njaŋá Mɔ́ywi bɛ yɛ̌ agha anɛ ánókó yi, ákɛ́ gu ánɛ́m, kɛ ámbɔ́ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛ́nti. 17 Mandɛm abhɨ́kɨ́ to Mɔ̌ywi fá amɨk bɛ ántwɔ́ ántáŋ bǒ mmɨk andɛm bɛ babhɔŋ bɛkwɛ́nɛ́. Atǒ yí chi bɛ́ ámfʉɛ́t ntá yi, ampɛmɛ bǒ mmɨk. 18 Bápú tɛmsi mmu anɛ ánókó yi, kɛ mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ ka mɛnoko, bɛkwɛ́nɛ́ bɛchi nɛ yi mbɔnyunɛ ábhɨ́kɨ́ ka mɛnoko Njaŋa-Mɔ Mandɛm. 19 Ntí anɛ Mandɛm átàŋ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ noko Mɔ́ywi chi bɛ́ ɛrɔ́ŋɔ́ ɛ́twɔ fá amɨk kɛ bo bákɔŋ ɛjuri bácha ɛrɔ́ŋɔ́, mbɔnyunɛ barak abʉ́abʉ kɛ bɔ bákʉ̀. 20 Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ákʉ̀ barak abʉ́abʉ ǎpap ɛrɔ́ŋɔ́. Apú rɔŋ ɛbhak ɛnɛ ɛrɔ́ŋɔ́ ɛchi ndǔ ápú yaŋ bo mangɔ mɛnyɨŋ yi ákʉ̀. 21 Kɛ mmu anɛ ákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi tɛtɛp ǎtwɔ ndǔ ɛrɔ́ŋɔ́ nɛ maŋák, bɛ bo mangɔ bɛ Mandɛm kɛ ákwak yi ankʉ mɛnyɨŋ ɛbhɔ.” 22 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛ́rɛ́m ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi ághàti Nikɔdɛ́mɔs, arɔk bɛbhak bɛchak atú Judɛ́ya nɛ baghɔkɔ́ bhi. Abhak arɛ́ nɛ bhɔ anjwiti nɔkɔ bho. 23 Mpok ɛyɔ, Jɔ̌n abhak Áénɔn, kɛkwɔt nɛ Sálim, anjwiti nɔkɔ bho. Abhak arɛ́ mbɔnyunɛ manyiɛp aya nyaka ɛbhak ɛyɔ. Bo báré rɔŋ ntá yi, anjwiti nɔkɔ bhɔ. 24 Bábhɨ́kɨ́ re kɛm nyaka Jɔ̌n mamfyɛ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. 25 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, ɛpʉ́ítí ɛ́kwɛ́n nɛntɨ bakoŋo Jɔ̌n nɛ mmu Israɛl achak ɛ̌ti ɛnyǔ nɛso ɛnɛn nɛ́kʉ̀ mmu ambak pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm. 26 Ɛ́kʉ́ bakoŋo Jɔ̌n bárɔ́k ntá yi barɛm bɛ, “Ntɔŋ, mmu anɛ achi nyaka nɛ wɔ ɛbhé Nyɛ́n Jɔ́dan ɛnɛ́ awu ɔ́ngati nɔkɔ bo mɛnyɨŋ ɛ̌ti yi, ǎjwiti bho nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu árɔ̀ŋ ntá yi.” 27 Jɔ̌n akɛmɛ bhɔ bɛ, “Yɛ̌ mmu apu kway bɛbhɔŋ ɛnyɨŋ kpátɛ Mandɛm anchyɛ yi yɔ. 28 Bě babhɔŋ bǎchí batísiɛ ndǔ ndɛ́mɛ́ bɛ́ puyɛ̌ mɛ kɛ̌ nchí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. Nchí chí mpɔkɔntó anɛ Mandɛm átó bɛ njambɨ kɛ yi antwɔ. 29 Mbǎy-ngɔrɛ kɛ ábhɔ́ŋɔ́ ngɔrɛ́. Mmʉɛrɛ mbǎyngɔrɛ́ anɛ áchí téé ánòŋ bɛ́ghok ɛyɔŋ ɛnɛ mbǎyngɔrɛ́, ǎghok ɛyɔŋ ɛyi, ambɔ́ŋ bɛyǎ maŋák. Ɛnyu yɔ kɛ ɛ́chi nɛ mɛ. Maŋák ama ajwí pɔɔt nɛ́nɛ. 30 Nsóŋó yí abhɔŋ bɛ́kó nɔ́kɔ́ kó, aya ansɛp nɔkɔ. 31 “Mmu anɛ áfú amfay, achá yɛ̌ntɨkɨ mmu achak. Mmǔ mmɨk afu fá amɨk, nɛ ǎrɛm chi barak anɛ́ mmɨk. Mmu anɛ áfú amfay achá bǒ mmɨk mankɛm. 32 Yí ǎghati bo mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi aghɔ nɛ amɨ́k, aghók nɛ batú. Yɛ̌ nɔ, yɛ̌ mmu apú noko ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m mbɔ ɛnyɨŋ. 33 Kɛ mmu anɛ ághókó ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi arɛmɛ anoko, ǎtɔŋ bɛ yi anókó ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm árɛ́mɛ́ bɛ ɛ́chí tɛtɛp. 34 Ɛchi nɔ mbɔnyunɛ yí mmu Mandɛm átó, árɛ̀m chi Ɛyɔŋ Mandɛm mbɔnyunɛ Mandɛm achyɛ́ yi Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ njɛnti ti. 35 Ɛta Mandɛm akɔŋ Mɔ́ywi nɛ afyɛ́ mɛnyɨŋ mɛnkɛm yi awɔ. Mandɛm achyɛ́ yi Ɛfóŋó ɛyi njɛnti ti. 36 Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ánókó Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm, ǎbhɔ̀ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. Mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ noko Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm apú bhɔŋ nɛpɛ́m. Kɛ bɛběntɨ Mandɛm bɛ́tɨŋɨ nɛ yi.”

4

1 Yesu arɨŋɨ bɛ bǒnkwɔ Fárisi bághók bɛ bɛyǎ bo bárɔbhɛ koŋo chi yi nɛ yí anjwiti nɔkɔ bhɔ, nɛ bɛ́ bakoŋo bhi báyá máncha nɔkɔ abhɛn Jɔ̌n. 2 Sayri sayri, puyɛ̌ Yesu kɛ ájwìti nyaka bho, chí bakoŋo bhi. 3 Yesu árɨ́ŋɨ́ nɔkɔ nɔ, afa atú Judɛ́ya apɛt atú Gálili. 4 Abhɔ̌ŋ nyaka bɛ́fʉɛ́t atú Samária ndu bɛrɔŋ Gálili. 5 Ɛ́kʉ, akɔ aghaka ɛtɔk Samária ɛnɛ bábhɨŋɨ bɛ́ Síka, kɛ́kwɔ́t nɛ nɛbhʉɛ́rɛ́mɨk anɛ Jekɔ́p áchyɛ tɛntɛp ntá mɔ́ywi Josɛ́f. 6 Mbokó manyiɛp anɛ Jekɔ́p ábhák arɛ. Yesu ágháká nɔkɔ arɛ́, ndǔ yi ánáŋ ápɔ́bhɛ́, achɔkɔ nɛpaká mbokó manyiɛp wu. Nywɔp nɛ́bhák mbɔ nkárɛ́nká byo nɛ ɛpay. 7 Ngɔrɛ́ Samária amɔt atwɔ́ ndu bɛya manyiɛp arɛ́. Yesu aghati yi bɛ, “Mma, chyɛ mɛ manyiɛp nnyú.” 8 Mpok ɛyɔ, bakoŋo Yesu bárɔŋ nyaka ɛtɔk ndu bɛ́kú nɛnyíɛ́. 9 Ngɔrɛ́ Samária wu akɛmɛ Yesu bɛ, “Wɔ, ɔchí mmu Ju, atú Judɛ́ya, mɛ mbák ngɔrɛ́ atú Samária, ɛkɔ ná kɛ ɔ̌rɛm bɛ nchyɛ́ wɔ manyiɛp ɔ́nyú. Bǒ Judeya bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ bhɛsɛ bo Samaria!” 10 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Mbɔ ɔrɨ́ŋɨ́ akap anɛ Mandɛm áchyɛ̀ bho, nɛ mmu anɛ árɛ́mɛ́ nɔ́ bɛ, ‘Chiɛ mɛ manyiɛp’, mbʉ ɔrɛm mɛ nchyɛ́ wɔ manyiɛp amɛn áchyɛ̀ nɛpɛ́m.” 11 Ngɔrɛ́ wu arɛm bɛ, “Ɛta, ɔbhɨ́kɨ́ bhɔŋ ɛnyɨŋ ndu bɛ́yǎ manyiɛp nɛ yɔ, nɛ mbokó manyiɛp áchwe, ɔ̌bhɔŋ manyiɛp amɛn áchyɛ̀ nɛpɛ́m fá? 12 Ɔchá ɛtayɛsɛ Jekɔ́p mmu átɛ́mɛ́ nyaka mbokó manyiɛp anɛ arɔ ntá yɛsɛ? Ná ɔ́kway bɛchyɛ mmu manyiɛp amɛn áchá amɛn yímbɔŋ ányu nyaka, nɛ bɔ̌bhi mányú, mpɔŋ ɛyi ɛ́nyú?” 13 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ ányù manyiɛp amɛn, apú rɔ bɛ́bhɔŋ ɛkwaká manyiɛp. 14 Kɛ mmu anɛ ányù manyiɛp amɛn mɛ̌chyɛ̀, apú pɛrɛ bhɔŋ ɛkwaká manyiɛp wáwák. Manyiɛp amɛn mɛ̌chyɛ̀ yi, ǎbhák ntá yi mbɔ ntí mɔ́nyɛn anɛ́ manyiɛp ányày arɛ, anchyɛ nɔkɔ yi nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti.” 15 Ngɔrɛ́ wu arɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, chyɛ mɛ manyiɛbhɛ́ mɔ, bɛ́ manyiɛp ákɛ́ pɛrɛ kwak mɛ, nɛ bɛ nkɛ́pɛrɛ twɔ fá ndu bɛya manyiɛp.” 16 Yesu aghati yi bɛ, “Dɔ́k bhɨŋɨ nnɛ́m aywɛ, twɔ́ nɛ yí.” 17 Ngɔrɛ́ wu akɛmɛ yi bɛ, “Mbɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ nnɛ́m.” Yesu arɛm bɛ, “Ɔrɛm tɛtɛp bɛ́ ɔbhɨkɨ bhɔŋ nnɛ́m. 18 Ɔnáŋ ɔbhɔ̌ŋ manɛ́m batay, nɛ mmǔ anɛ ɔ́chí nɛ yi nɛ́nɛ, abhɨkɨ bhay wɔ. Ɔrɛm tɛtɛp!” 19 Ngɔrɛ́ wu arɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, ngɔ nɛ́nɛ bɛ ɔchí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm. 20 Bɔtayɛsɛ bátwɔ̀ nyaka fá ndǔ njiɛ nɛ mánchyɛ nɔkɔ Mandɛm kɛnókó, kɛ be bǒ Judeya bǎrɛ̀m bɛ Yerúsalɛm kɛ áchi ɛbhak ɛnɛ bo bábhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ Mandɛm kɛnókó arɛ.” 21 Yesu arɛm bɛ, “Mmá, nokó ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ̌ghàti wɔ. Mpok ǎtwɔ̀ anɛ bo bápú pɛrɛ bhɔŋ bɛchyɛ Ɛta Mandɛm kɛnókó yɛ̌ chi fá ndǔ njiɛ nɛ, yɛ̌ chi Yerúsalɛm. 22 Bě bo Samaria, bǎchyɛ̀ kɛnókó ntá ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɨ́kí rɨŋɨ. Bɛsɛ bo Judeya sɛ́rɨ́ŋɨ́ mmu anɛ sɛ́chyɛ̀ kɛnókó mbɔnyunɛ Mandɛm ǎfʉɛt chí ntá bo Judeya bɛ́pɛ́mɛ bho. 23 Mpok ǎtwɔ̀, nɛ mpok ɛyɔ anáŋ aghaka anɛ bo abhɛn báchyɛ̀ Ɛta Mandɛm kɛnókó, bákʉ̀ nɔ ɛnyu ɛnɛ́ ɛ́chí tɛtɛp bɛ Ɛfóŋó Mandɛm ǎtɔ̀ŋ bhɔ mbi. Mɛnyǔ bo bhɔ kɛ̌ Mandɛm áyàŋ mánchyɛ́ yi kɛnókó. 24 Mandɛm achi Ɛfóŋó, nɛ bǒ abhɛn báchyɛ̀ yi kɛnókó, bábhɔŋ bɛchyɛ yi kɛnókó nɛ ntɨ nɛmɔt ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ.” 25 Mɔ́ngɔrɛ́ wu arɛm bɛ, “Ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, yi mmu bábhɨ̀ŋɨ bɛ Kristo átwɔ̀. Ánáŋ ántwɔ́, chɔŋ angati bhɛsɛ barak ankɛm.” 26 Yesu aghati yi bɛ, “Mɛ, mmu nchí rɛm nɛ́ kɛpɨ nɛ wɔ, kɛ nchí Mpɛmɛ.” 27 Nkúbhɛ́ mpok yɔ, bakoŋo Yesu báfú ɛbhak ɛnɛ́ bárɔ́ŋɔ́ bɛku nɛnyíɛ́ bápɛtnsɛm. Bábhák maknkay bɛghɔ bɛ Yesu ǎrɛ̀m kɛpɨ nɛ ngɔrɛ́, kɛ yɛ̌ mmǔ wap kɛbhɛ́p ngɔrɛ́ wu bɛ, “Ɔ̌yàŋ yi?” Nɛ yɛ̌ amɔt kɛbhɛ́p Yesu bɛ, “Ndaká yí ɔ́rɛ̀m kɛpɨ nɛ yi?” 28 Ngɔrɛ́ wu arɔ ɛtě manyiɛp ɛyi, arɔk ɛtɔk téé, abho bɛ́gháti bho bɛ, 29 “Twɔ́ ká ghɔ mmǔ anɛ ághátí mɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ nkʉ́ ndǔ nɛpɛ́m ɛna. Chí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò kɛ?” 30 Ɛ́kʉ́ ɛtɔk ɛnkɛm ɛ́móko, bábhó bɛ́rɔŋ ntá Yesu. 31 Mpok anɛ ngɔrɛ́ wu árɔ́ árɔ́ŋɔ́ ɛtɔk, bakoŋo Yesu báré nɨk yí mmʉɛt bɛ́ “Ntɔŋ, nnyiɛ́ mbɔ nɛnyíɛ́.” 32 Kɛ yí aghati bhɔ bɛ, “Mbɔ̌ŋ nɛnyíɛ́ mɛ́nyiɛ ɛnɛ́n bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ.” 33 Ɛ́kʉ́, bábho bɛbhɛp batɨ bɛ, “Mmǔfú atwɔ yi nɛ nɛnyíɛ́ kɛ́?” 34 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Nɛnyiɛ́ ɛna chi bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu anɛ átó mɛ áyàŋ nkʉ́, nɛ mɛnáŋá bɛtɨk ɛbhi. 35 Pú bǎrɛ̀m bɛ, ‘Mbák ɛ́ngáká bataŋ anwi, chɔŋ mámfɛrɛ mbwɔt ɛbhɨ?’ Kɛ nchí ghati bhe bɛ mǎnjoŋ amɨ́k mǎnjɨŋɨ nkɨ, mǎngɔ́ ndǔ mbwɔt ánáŋ ágháká bɛ́fɛ́rɛ ɛbhɨ. 36 Mmu anɛ áfɛ̀rɛ mbwɔt ɛbhɨ, ǎbhɔŋ akap ndǔ bɛtɨk ɛbhi. Nɛ ǎnyokoti mbwɔt anɛ áchí chí bo abhɛn bábhɔ̀ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti, bɛ mmu anɛ ápɨ̀ mbwɔt nɛ anɛ áfɛ̀rɛ yɔ ɛbhɨ, bɔ́ mankɛm mámbɔ́ŋ maŋák. 37 Ɛchí tɛtɛp mbɔ ɛnyu bárɛ̀m bɛ, ‘Mmu bɛ́pɨ ǎpɨ, anɛ bɛghɛm angɛm.’ 38 Ntǒ be bɛ mǎndɔk mǎmfɛrɛ mbwɔt anɛ bǎbhɨkɨ pɨ. Bo bachak bápɨ, be bǎghɛ̀m mbwɔt anɛ bɔ bapɨ.” 39 Bɛyǎ bo Samaria abhɛn báfú ɛtɔk mánóko Yesu ɛ̌ti nɛrɛm anɛ ngɔrɛ́ wu arɛmɛ bɛ, “Aghátí mɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ nkʉ́ ndǔ nɛpɛ́m ɛna.” 40 Mpok bátɛ́mɛ́rí Yesu, mánɨ́k yi mmʉɛt bɛ ámbák nɛ bhɔ, nɛ abhak nɛ bhɔ́ ndǔ manywɔp apay. 41 Nɛ bɛyǎ bo báchák mánóko ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu aghati bhɔ. 42 Ɛ́kʉ bárɛ́m ntá ngɔrɛ́ wu bɛ, “Ɛpɛ́t ɛpu bɛ́ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́rɛ́mɛ́ kɛ sɛ́nókó. Bɛsɛ́ babhɔŋ sɛ́ghok nɛ batú bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ́fú yi anyu, nɛ sɛ́rɨŋɨ bɛ nɛ́ chí Mpɛmɛ bǒ mmɨk tɛtɛp.” 43 Manywɔp apay anɛ Yesu achi nɛ bo Samária áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, afa bɛrɔŋ atú Gálili. 44 Yímbɔŋ arɛm nyaka bɛ, “Bápú chyɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ kɛnókó amɛm ɛtɔk ɛyi.” 45 Mpok Yesu áchwɔ́bhɛ́ Gálili, bǒ Galili básɔt yi nɛ maŋák ndu bághɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́ Yerúsalɛm mpok bárɔ́ŋɔ́ arɛ ndǔ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ. Bɔ́ nkwɔ bárɔŋ nyaka ndǔ ɛpǎ yɔ. 46 Yesu apɛt arɔk ɛtɔk Kána, atú Gálili, ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yi ákú nyaka manyiɛp áyíbhírí mmɛ́m. Mǔnti amɔt abhak Kapɛ̌naum anɛ mɔ́ywi áme. 47 Ághókó nɔ́kɔ́ bɛ́ Yesu afǔ atú Judɛ́ya átwɔ̀ Gálili, arɔk are nɨk yi mmʉɛt bɛ ándɔ́k Kapɛ̌naum ámbú mɔ́ywi. Mɔ́wu arɔp nyaka chi kɛ́kwɔ́t bɛ́gu. 48 Yesu aghati mǔngo wu bɛ, “Bǎpú ka mɛnoko mɛ mbák bǎbhɨ́kɨ́ ghɔ́ bɛrɨŋɨ́ maknkay.” 49 Mǔngo wu arɛm bɛ, “Ɛta, twɔ́ sɛ́ndɔ́k bɛ mɔ́wa ákɛ́ sɛbhɛ.” 50 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Pɛtnsɛm anywɔ́p, mɔ́ywɛ apú gú.” Mǔngo wu anoko ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu árɛ́mɛ́, afa, are gurɛ. 51 Ɛnɛ́ yi ásɛ̀p árɔ̀ŋ, bǒ bɛtok bhi bátɛ́mɛ́ri yi ambi, baghati yi bɛ, “Mɔ́ywɛ achí nɛpɛ́m.” 52 Abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Ntɨkɨ mpok yi ábhó bɛ́chɔkɔ sayri?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Ɛ́yu ndu nkárɛ́nká amɔt nɛ ngósí.” 53 Chi mɔ́wu atɨk bɛ́ ndǔ nkúbhɛ́ nɛŋɔkɔ́ nywɔp ɛnɔ kɛ̌ Yesu ághati yi bɛ, “Mɔ́ywɛ apú gú.” Ɛ́kʉ́ mǔngo wu nɛ ɛfo ɛyi ɛnkɛm mánóko Yesu. 54 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́bhák ɛrɨŋ ɛnɛ́ ɛ́jwí bɛpay ndǔ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn Yesu ákʉ́ mpok yi áfú atú Judɛ́ya arɔŋɔ atú Gálili.

5

1 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, mpok ɛpǎ bo Israɛl ɛ́chák akwáy. Yesu akó, arɔk Yerúsalɛm. 2 Ɛ̌ntɨ́ŋnyɛ́n ɛbhak Yerúsalɛm, kɛ́kwɔ́t nɛ nyǔ-ɛbhá anɛ bábhɨŋɨ bɛ nyǔbha bághɔ́ŋɔmɛ́n. Bábhɨŋɨ ɛ̌ntɨ́ŋnyɛn ɛyɔ ndǔ ɛyɔŋ ɛnɛ́ bo Israɛl bɛ Bɛtsáta. Bɛ́tɛm bɛtay bɛbhak kɛkwɔt nɛ ɛ̌ntɨŋ ɛyɔ. 3 Bɛyǎ bǒmame bábhák arɛ́; manɛ́mámɨk, nɛ babhɛ́nti, nɛ abhɛn bachi bhʉrɛ́. Báré noŋ bɛ nnyɛ́n nɛ́mboŋ. 4 Mpok nɛ mpok, ángɛl Mandɛm ǎsɛ̀p nyaka amɨk amboŋ ɛ̌ntɨ́ŋnyɛn ɛyɔ. Nɛ mmǔ nɛme anɛ áyámbɨ ásɛ́bhɛ́ amɛm, yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ nɛme ɛnɛn yi abhɔŋɔ nɛ́may. 5 Mmǔ amɔt abhak arɛ́ anɛ ánáŋ áchí nyaka amɨk ndǔ nɛme mamiɛ́ ɛsǎ nsɛm nɛku nɛ arat. 6 Yesu ágháká nɔ́kɔ́ ndu bɛtɛm ɛbhɔ, aghɔ́ mmu wu bhʉ́rɛ́. Arɨŋɨ bɛ́ yi anáŋ atat arɛ́ ndǔ ɛrɔ́rí mpok. Abhɛ́p yi bɛ, “Ɔ̌yáŋ bɛ́ ɔ́ntáŋ?” 7 Mmǔ nɛme wu akɛmɛ Yesu bɛ, “Ɛta, mmu apú anɛ ápɔ̀kɔ mɛ nsɛp anyɛ́n ayak mpok nnyɛ́n nɛ́bòŋ. Mpɛrɛ́ nu bɛ́chwɔ́p arɛ́, mmu achák anáŋ áyámbɨ.” 8 Yesu aghati yí bɛ, “Faté, pɔkɔ́ ɛ̌sák ɛyɛ kɔ.” 9 Tɛ́mté wu, mmu wu ataŋ. Asɔt bɛkpaka bhi abho bɛkɔ. Nywɔp ɛnɔ nɛ́bhak chí nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl. 10 Ɛ́kʉ, bo Israɛl bárɛm ntá mmu anɛ bábú yi bɛ, “Ɛchɔŋ chi nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt nɛ ɛbhé ɛ́bhɨ́kɨ́ ka bɛ ɔ́mpɔ́kɔ́ ɛ̌sák ɛyɛ.” 11 Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mmu anɛ ábú mɛ kɛ ághátí mɛ bɛ, ‘Pɛ́t ɛ̌sák ɛyɛ, faté kɔ.’” 12 Bábhɛ́p yi bɛ, “Mmǔrɛ́ ághátí wɔ ɔmpɛt ɛ̌sák ɛyɛ ɔnkɔ chí agha?” 13 Kɛ yi kɛ rɨŋɨ mmu wu. Yesu ábú nyaka yi anɔnɛ arɔk mbɔnyunɛ bɛyǎ bo báchí nyaka arɛ́. 14 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, Yesu atɛmɛri yi amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, aghati yi bɛ, “Yɨŋɨ́, ɔnáŋ ɔtaŋ! Dɔ̌ bɛbʉ́ bɛ ɛsɔŋɔri ɛnɛ́ ɛ́chá ɛyɔ ɛ́kɛ́ tɛmɛri wɔ.” 15 Mmǔ wu arɔ, arɔk, aghati bǒbati bo Israɛl bɛ Yesu kɛ ábú yi. 16 Ɛ̌ti yɔ kɛ̌ bo Israɛl bábhó bɛ́chyɛ Yesu nɛnyok, bɛ yi akʉ mmu ataŋ ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt. 17 Kɛ Yesu aghati bhɔ́ bɛ, “Ɛtaya ǎkʉ̀ bɛtɨk mpoknkɛm, nɛ mɛnkwɔ́ mbɔŋ bɛkʉ bɛtɨk.” 18 Ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu árɛ́mɛ́, bo Israɛl bápɛ́t báre yaŋ mbi bɛway yi. Ntí abhak bɛ, puyɛ̌ chi ndiɛrɛ bɛ akwɛn ɛbhé nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt, kɛ ndak anɛ́ akpɨk ábɛ́bhɛ́ áchá ábhák bɛ, yí ǎbhɨ̀ŋɨ Mandɛm bɛ ɛtayi, nɛ bɛ bɛ́kʉ nɔ chi bɛyɛnti mmʉɛt nɛ Mandɛm. 19 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, Mmɛ Mmɔ Mandɛm mpú kwáy bɛkʉ yɛ̌nyɨŋ ndǔ bɛtaŋ ɛbha. Mɛ́kʉ̀ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn ngɔ́ Ɛtaya ákʉ̀. Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Ɛtaya ákʉ̀, yɔ́ kɛ Mɛ Mɔ́ywi nchí kʉ nkwɔ́. 20 Ɛ́chí ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ Ɛta akɔŋ Mmɛ Mɔ́ywi, nɛ ǎtɔŋ mɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yímbɔŋ ákʉ̀. Nɛ chɔŋ antɔŋ mɛ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn bɛcha ɛbhɛn, bɛ manyu ánchók bhe. 21 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Ɛta áŋɛ̀mɛ bawú anchyɛ bhɔ nɛpɛ́m, nɔ́ kɛ̌ Mmɛ Mɔ́ywi nchí chyɛ nɛpɛ́m ntá yɛ̌ agha anɛ mɛ́yàŋ bɛchyɛ nɛpɛ́m. 22 Yɛ̌ mmu, Ɛta apu taŋ manyé yi. Áchyɛ́ bɛtaŋ mɛnkɛm ntá ya, Mmɛ Mɔ́ywi, bɛ ntáŋ yɛ̌ntɨkɨ mmu. 23 Ǎkʉ nɔ bɛ bo mankɛm mánchyɛ́ Mmɛ Mɔ́ywi kɛnókó nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ báchyɛ̀ yi kɛnókó. Mmǔ anɛ apu chyɛ Mmɛ Mɔ́ywi kɛnókó, apú chyɛ kɛnókó ntá Ɛtaya mmu ato mɛ. 24 Tɛtɛ̌tɛp, mmǔ anɛ ághókó ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌rɛ̀m, anoko mmu anɛ átó mɛ, ǎbhɔ̀ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. Mandɛm apú rɛm bɛ bɛkwɛ́nɛ́ bɛchi nɛ yi. Afǔ ndǔ nɛwú, achwe ndǔ nɛpɛ́m. 25 “Tɛtɛ̌tɛp, mpok ǎtwɔ̀, nɛ anáŋ akway, anɛ bawú bághòk ɛyɔŋ ɛya, Mmɛ Mmɔ Mandɛm, nɛ abhɛn bághókó mámbɔŋ nɛpɛ́m. 26 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Ɛta áchyɛ̀ nɛpɛ́m, nɔ kɛ̌ yi áchyɛ́ Mmɛ Mɔ́ywi nkwɔ bɛtaŋ bɛ́chyɛ bo nɛpɛ́m. 27 Nɛ achyɛ́ mɛ bɛtaŋ ndu bɛ́táŋ bo, mbɔnyunɛ mɛ kɛ mfú ntá Mandɛm. 28 Bǎkɛ́ bhak maknkay bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn. Mpok ǎtwɔ̀ anɛ bawú mankɛm bághok ɛyɔŋ ɛya amɛm manɛm ayap. 29 Nɛ mǎnáŋ mángók ɛyɔŋ ɛya, báfù ndǔ manɛm ayap. Abhɛn bákʉ́ nyaka bɛrɨ ndǔ mmɨk nɛ, máŋɛmɛ, manchwe ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti, nɛ abhɛn bákʉ́ nyaka bɛbʉ́, máŋɛmɛ mámbɔ́ŋ ntɛmsi.” 30 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Mpú kwáy bɛkʉ yɛ̌nyɨŋ ndǔ bɛtaŋ ɛbha. Ɛnɛ́ mɛ̌kʉ̀ nchí kʉ chi ndǔ bɛtaŋ Mandɛm mmu átó mɛ. Mɛ̌tàŋ bo mbɔ ɛnyǔ yi aghati mɛ ntaŋ bo. Nɛ mɛ̌tàŋ bo chí ɛnyu ɛnɛ́ ɛchí chak, mbɔnyunɛ mpú kʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛmbɔŋ nchí yaŋ bɛkʉ. Nchí kʉ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmu anɛ átó mɛ áyàŋ nkʉ. 31 Mbák ndɛm ɛ̌ti mmʉɛ́t ɛya, mbɔ̌ŋ bo abhɛn bakway bɛ́rɨŋɨ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌rɛ̀m ɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ mɛnwɔp. 32 Mmǔ anɛ áté mɛ ntísiɛ achi nyáŋá, nɛ ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi árɛ̀m ɛ̌ti ya ɛbhɔŋ mɛnwɔp. 33 Bǎtò nyaka bo ntá Jɔ̌n bɛ mámbɛp yi ángati bhe ɛ̌ti ya, nɛ aghati bhe ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛchi tɛtɛp. 34 Puyɛ̌ chi bɛ nkwǎŋwaŋ kɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́té mɛ ntísiɛ, nchí ghati bhe ɛnyɨŋ ɛnɛ Jɔ̌n árɛ́mɛ́ ɛ̌ti ya bɛ Mandɛm ámpɛ́mɛ́ bhe. 35 Jɔ̌n achi nyaka mbɔ ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ ɛ́dù ɛ́ngɔ nɔkɔ ŋwaaŋ, ndu mɔ́mbɨŋɨ mpok, bǎka ɛyɔŋ ɛyi nɛ bǎbhɔ́ŋ maŋák ndu mɔ́mbɨŋɨ mpok. 36 Kɛ mɛnyɨŋ bɛ́chí ɛbhɛn bɛ́rɛ̀m ɛ̌ti ya ɛnyu ɛnɛ́ ɛ́chá ɛnyɨŋ ɛnɛ Jɔ̌n árɛ̀m. Nkúbhɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́kʉ̀, bɛ́tè mɛ ntísiɛ bɛ Ɛta kɛ átó mɛ. 37 Nɛ Ɛta, yímbɔŋ, mmu átó mɛ áté mɛ ntísiɛ. Bǎbhɨ́kɨ́ re ghok ɛyɔŋ ɛyi, bǎbhɨ́kɨ́ re ghɔ́ ɛnyǔ yi achi. 38 Nɛ Ɛyɔŋ ɛyi ɛ́pú amɛm batɨ yɛka mbɔnyunɛ bǎbhɨ́kɨ́ noko mmu anɛ yi átó. 39 Bǎfyɛ̀ bɛtaŋ bɛpay Ɛyɔŋ Mandɛm mbɔnyunɛ bǎkáysí bɛ ɛ́tɔ̀ŋ be mbi nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti nɛ yɔ́ ɛ́rɛ̀m chi ɛ̌ti ya. 40 Yɛ̌ nɔ, bǎpú ka bɛ́twɔ ntá ya bɛ mǎmbɔ́ŋ nɛpɛ́m. 41 Mpú yáŋ nɔ chi kɛnókó ntá nkwǎ. 42 Nchí rɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn mbɔnyunɛ ndɨ́ŋɨ́ bhe. Ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɛkɔŋ Mandɛm ɛ́pú amɛm batɨ yɛka. 43 Ntwɔ̌ ndǔ nnyɛ́n Ɛtaya, nɛ bǎbhɨ́kɨ́ sɔt mɛ mbɔ mmu. Mbɔ mmu achák kɛ átwɔ́ nɔ́ árɛ̀m ɛ̌ti ndu mmʉɛt yi nɛ ndǔ bɛtaŋ ɛbhi mbʉ bǎsɔ́t yi mbɔ mmu ywɛka. 44 Ná bǎkway mɛnoko ɛnɛ́ báyàŋ chi bakak amɛn bǎchyɛ̀ batɨ, kɛfyɛ́ ntí ndǔ bakak amɛm Mandɛm áchyɛ. 45 Bǎkɛ́ kaysi bɛ́ chɔŋ ngati Ɛta ɛnyǔ bho bǎchi. Moses kɛ ághati chɔŋ yi, Moses mmu bǎbhaka ntɨ nɛ yi. 46 Mbɔ mǎnókó ɛnyɨŋ ɛnɛ Moses ásɨ́ŋɨ́ tɛtɛp, mbʉ́ mǎnókó ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌ghàti bhe. Moses asɨ́ŋɨ́ nyaka chí ɛ̌ti ya. 47 Mbák bǎbhɨ́kɨ́ noko basɨŋ ami, ná bǎkway mɛ́nóko ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ́rɛ̀m?”

6

1 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, Yesu apé, arɔk ɛbhě Manyu Gálili. Nkúbhɛ́ Manyu wu kɛ bábhɨŋɨ bɛ Manyu Tibérias. 2 Ngɛ́mtay bo báré koŋo yi mbɔnyunɛ bághɔ̌ nyaka mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn yi ákʉ́ ntá bǒmame. 3 Yesu akó ambɨ njiɛ, achɔkɔ arɛ́ nɛ bakoŋo bhi. 4 Ɛpǎ bo Israɛl ɛnɛ́ bábhɨŋɨ bɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ ɛ́rɔ́p kɛkwɔt. 5 Ayibhiri mmʉɛt, ayɨŋɨ, aghɔ́ ndǔ ngɛ́mtay bho bátwɔ̀ ntá yi. Abhɛ́p Fílip bɛ, “Chɔŋ sɛ́mbɔŋ brɛt bɛ́ku fá anɛ ákway bǒbhɛn?” 6 Yesu arɛm nɔ ndu mɛmɔ Fílip mbɔnyunɛ yímbɔŋ árɨ́ŋɨ́ nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ. 7 Fílip akɛmɛ Yesu bɛ, “Nkáp nkʉbɛtɨk ndǔ manywɔp bɛsǎ byo ápú kway bɛ́ku brɛt anɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap akway bɛbhɔŋ mandú.” 8 Nkoŋo ywi amɔt anɛ achí manɔ Símun Píta anɛ aka nnyɛ́n bɛ́ Andru arɛm ntá yi bɛ, 9 “Mmɔ̌ amɔt achi fá, anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛkpɔkɔ́ brɛt bɛtay nɛ nsi ɛpay, kɛ ɛyɔ chi yi ntá bɛyǎ bǒbhɛn?” 10 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Kʉ ka bo mánchɔ́kɔ́ amɨk.” Tákɔ ayá nɛbhʉɛt ɛ́rɛ. Ɛ́kʉ bo báchɔ́kɔ amɨk. Babhakanɛm bábhák mbɔ nká ɛtay. 11 Yesu asɔt yɛ bɛkpɔkɔ́ brɛt bhɔ. Áchyɛ́ nɔ́kɔ́ bakak ntá Mandɛm, akɔrɛ ntá bo abhɛn báchɔ́kɔ́ amɨk. Akʉ ɛnyumɔ́t nɛ nsi. Yɛ̌ntɨkɨ mmu anyiɛ́ kpát ajwi. 12 Yɛ̌ntɨkɨ mmu ányíɛ́ nɔ́kɔ́ ɛnǐ ɛnɛ́n nɛ́kwáy yi, Yesu aghati bakoŋo bhi bɛ, “Nyokotí ká mbwɔ́ptí anɛ árɔ́bhɛ́ bɛ yɛ̌nyɨŋ ɛkɛ chɔŋti ndɛ́ndɛm.” 13 Mányókóti yɛ mbwɔpti anɛ bo mányíɛ́, bárɔ́. Ajwi bɛkay byo nɛ bɛpay. 14 Bo abhɛn báchi arɛ́, bághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛrɨŋɨ́ maknkay ɛyɔ, bárɛ́m bɛ, “Tɛtɛp, nɛ́ chi ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛ́twɔ fá amɨk.” 15 Yesu aghɔ́ bɛ bo báyàŋ bɛ́kɛm yi nɛ bɛtaŋ bɛ mánkʉ yi Mfɔ, afa, akó njiɛ, abhak arɛ́ aywǐnti. 16 Běku bɛ́gháká nɔ́kɔ́, bakoŋo Yesu basɛp, barɔk angɔkɔ manyu, 17 báchwe amɛm áchwi bárè pé nnyɛ́n bɛrɔŋ Kapɛ̌naum. Bɛti mɛ́naŋ bɛ́gʉ nyaka ɛnɛ́ Yesu ábhɨ́kɨ́ re tɛmɛri bhɔ. 18 Mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ abho mɛnu. Ɛkʉ bɛtaŋtí mpɛ́rɛ́nyɛn ɛya anyɛ́n. 19 Bakoŋo bhi mánók mbɔ bɔkilomɛta batay nɛ batandat. Bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ yi ákɔ̀ anyɛ́n átwɔ̀ kɛkwɔt nɛ bhɔ, bɛ́cháy bɛ́kɛ́m bhɔ tontó. 20 Kɛ Yesu aghati bhɔ bɛ, “Bǎkɛ́ chay. Chi mɛ!” 21 Báká yɛ bɛ yi anchwe amɛm áchwí. Nɛchwe yi áchwé, áchwí arɔk atɛmɛ angɔkɔnyɛ́n, ndǔ nɛchyɛ̌nyɛn ɛnɛn bɔ́ bárɔ̀ŋ arɛ́. 22 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, bo abhɛn bárɔ́bhɛ́ ɛbhěnyɛn ɛnɛ Yesu nɛ bakoŋo bhi báfú arɛ́, bátɨk bɛ ndiɛrɛ áchwí amɔt kɛ áchí nyaka arɛ, nɛ bɛ Yesu abhɨ́kɨ́ chwe amɛm áchwí wu andɔk nɛ baghɔkɔ́ bhi. Bɔ́ bárɔ́ nyaka yi bárɔ́k. 23 Ɛ́fákári bɛ bachwi achak anɛ áfú Tibérias átwɔ́ kɛkwɔt ndǔ nɛbhʉɛt anɛ bɔ mányíɛ́ nyaka brɛt mpok Acha ánaŋ áchyɛ́ bakak ntá Mandɛm. 24 Bǒ bhɔ bághɔ́ nɔ́kɔ́ yɛ bɛ Yesu nɛ bakoŋo bhi, bápɛ́t bapu arɛ́, bɔ babhɔŋ báchwé amɛm bachwi yɔ, barɔk Kapɛ̌naum ndu bɛ́yaŋ Yesu. 25 Bágháká nɔ́kɔ́ ɛbhě manyu ɛnɛ Yesu árɔ́ŋɔ́ nɛ bakoŋo bhi, bághɔ́ yi arɛ, babhɛp yi bɛ, “Ntɔŋ, ɔpě ɔtwɔ wɛn ntɨkɨ mpok?” 26 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, bǎpú yaŋ mɛ ɛ̌ti bǎghɔ́ bɛrɨŋɨ́ maknkay, kɛ ɛ̌ti brɛt anɛ mǎnyiɛ́ bǎjwi. 27 Bǎkɛ́ fyɛ ntí ndǔ nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́chɔ̀ŋti. Fíɛ́ ká ntí chí ndǔ nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛpu chɔŋti, nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́chyɛ̀ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti, ɛnɛn Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm nchí chyɛ chɔŋ be. Ɛ̌ti yɔ kɛ Ɛtaya achyɛ ɛrɨŋ bɛtɔŋ bɛ yi kɛ átó mɛ.” 28 Bɔ bábhɛ́p yɛ Yesu bɛ, “Bɛtɨk Mandɛm ɛbhɛn sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ nɔ́kɔ́ chi yi?” 29 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ mǎnkʉ chi bɛ mǎnókó mmu anɛ yi átó.” 30 Ɛ́kʉ bárɛm ntá Yesu bɛ, “Ntɨkɨ ɛrɨŋ ɔ́kwày yɛ bɛkʉ bɛ́ sɛ́ngɔ́, sɛ́noko wɔ? Chɔŋ ɔ́nkʉ yi ntá yɛsɛ? 31 Bǎchǐ mbɨ bhɛsɛ́ mányìɛ nyaka mana mpok bákɔ̀ amɛm baso. Ɛnyu ɛyɔ kɛ básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, ‘Achyɛ nyaka bhɔ nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́fù amfay!’” 32 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, puyɛ̌ Moses kɛ áchyɛ́ nyaka bachǐmbɨ bhɛka nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́fú amfay. Ɛtaya kɛ áchyɛ̀ bhe nɛnyíɛ́ ɛnɛn mbɔŋ ɛnɛ́n nɛ́fú amfay. 33 Nɛnyiɛ Mandɛm chi mmu anɛ áfú amfay atwɔ, nɛ ǎchyɛ nɛpɛ́m ntá bǒ mmɨk.” 34 Bárɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, chyɛ̌ bhɛsɛ nɛnyíɛ́ ɛnɔ mpoknkɛm.” 35 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Mɛ kɛ nchí nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́chyɛ̀ nɛpɛ́m. Mmu anɛ átwɔ́ ntá ya apu pɛrɛ ghok nsay nɛ mmu anɛ ásɨ̀kɨ ntɨ nɛ mɛ, apú bhɔ́ŋ ɛkwaká manyiɛp wáwák. 36 Kɛ ngátí bhe bɛ yɛ̌ndu bǎghɔ́ mɛ bǎbhɨ́kɨ́ noko mɛ. 37 Yɛ̌ nɔ, yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ Ɛta áchyɛ́ mɛ, ǎtwɔ̀ ntá ya. Nɛ yɛ̌ mmu apú twɔ ntá ya mɛ̌mbók yi, 38 mbɔnyunɛ mbɨ́kɨ́ fú amfay ntwɔ́ fá amɨk bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌yáŋ. Ntwɔ bɛkʉ chí ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu anɛ átó mɛ áyàŋ mɛ̌nkʉ. 39 Nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu anɛ átó mɛ áyàŋ nkʉ chi bɛ nkɛ́rɔ yɛ̌ mmu amɔt anɛ yi áchyɛ́ mɛ ánɛ́m, kɛ bɛ́ nkʉ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ndǔ nywɔp ɛnɛn ngwɛnti. 40 Ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛta áyàŋ chí bɛ́ yɛ̌ agha anɛ ághɔ́ Mɔ́ywi, asɨkɨ ntɨ nɛ yi, ámbɔ́ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. Nɛ chɔŋ nkʉ yi ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ndǔ nywɔp ɛnɛn ngwɛnti.” 41 Bo Israɛl bábhó yɛ mɛ́nywinti ɛ̌ti Yesu, ndǔ yi árɛ́mɛ́ bɛ, “Mɛ kɛ nchí nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́fú amfay.” 42 Báre rɛm bɛ, “Pú Yesu mmɔ̌ Josɛ́f nɛ́? Pú sɛ́rɨ́ŋɨ́ ɛtayi nɛ máyi? Ɛ́kɔ ná kɛ yi arɛm bɛ, ‘Mfu amfay kɛ nchí ntwɔ fá amɨk’?” 43 Yesu akɛmɛ bɛ, “Dɔ̌ ká nɛnywíntí ɛnɛká nɔ. 44 Yɛ̌ mmu apú kwáy bɛ́twɔ ntá ya mbák Ɛtaya mmu átó mɛ abhɨ́kɨ́ ya yi ntá ya. Nɛ mmu anɛ átwɔ́ ntá ya, chɔŋ nkʉ yi ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ndǔ nywɔp ngwɛnti. 45 Ɛchí amɛm basɨŋɨ́ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bɛ, ‘Chɔŋ Mandɛm ántɔ́ŋ bɔ́ mankɛm.’ Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ághókó, nɛ aghɔ́k ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛtaya árɛ́mɛ́, ǎtwɔ̀ ntá ya. 46 Mpú rɛm chi bɛ mmu achi anɛ anaŋ aghɔ Ɛtaya. Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm kɛ ánáŋ ághɔ́ yi. 47 Tɛtɛ̌tɛp, mmǔ anɛ anoko ǎbhɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. 48 Mɛ kɛ nchí nɛnyíɛ́ ɛnɛ́n nɛ́chyɛ̀ nɛpɛ́m. 49 Bachǐmbɨ bhɛka mányìɛ nyaka mana amɛm baso, yɛ̌ nɔ, bɔ mankɛm bágú. 50 Kɛ nɛ́ chi nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́fú amfay, bɛ́ mmǔ anɛ ányíɛ́ nɔ́ ákɛ́ gu. 51 Mɛ kɛ nchí nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́chyɛ̀ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛ́fú amfay. Mmu anɛ ányíɛ́ nɛnyíɛ́ ɛnɛn, ǎbhák nɛpɛ́m mpoknkɛm. Nɛnyiɛ́ ɛnɛ́n mɛ̌chyɛ chɔŋ bɛ́ bǒ mmɨk mámbɔ́ŋ nɛpɛ́m, chi nyamwʉɛ́t ɛya.” 52 Ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu árɛ́mɛ́ ɛ́kʉ́ bo Israɛl bábho bɛkɛm ɛpʉ́ítí nɛ batɨ, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Ná mmǔ-nɛ ǎkway bɛchyɛ bhɛsɛ nyamwʉɛ́t ayi bɛ sɛnyiɛ?” 53 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, mbák bǎbhɨ́kɨ́ nyiɛ́ nyamwʉɛ́t Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm, mǎnyú manoŋ ami, bǎpú bhɔŋ nɛpɛ́m. 54 Mmǔ anɛ ányíɛ́ nyamwʉɛ́t ya nɛ anyú manoŋ ma, ǎbhɔ́ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti, nɛ chɔŋ nkʉ yi ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ndǔ nywɔp ɛnɛn ngwɛnti. 55 Nyamwʉɛ́t ɛya kɛ áchí mbɔ̌ŋ nɛnyíɛ́ mɛnyiɛ, nɛ manoŋ ama kɛ áchí mbɔ̌ŋ mmɛ́m amɛn mɛnyu. 56 Mmu anɛ ányìɛ nyamwʉɛ́t ya nɛ anyú manoŋ ma, achí babhát nɛ mɛ, nɛ mɛ nkwɔ́ nchí babhat nɛ yi. 57 Ɛta mmu achi nɛpɛ́m kɛ átó mɛ, nɛ ɛ̌ti yi kɛ nchí nɛpɛ́m. Nkúbhɛ́ ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛchi bɛ, mmǔ anɛ ányìɛ mɛ ǎbhák nɛpɛ́m ɛ̌ti ya. 58 Nɛ́ chi nɛnyíɛ́ ɛnɛ́n nɛ́fú amfay nɛ́twɔ́ fá amɨk. Nɛ́pú mbɔ ɛnɛ́n bachǐmbɨ bhɛka mányíɛ́ nyaka, bágú. Mmǔ anɛ ányíɛ́ nɛnyíɛ́ ɛnɛn ǎbhɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti.” 59 Yesu arɛm barak anɛ mpok yi áchí amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛnɛ ɛtɔk Kapɛ̌naum átɔ̀ŋ bo. 60 Bakoŋo Yesu bághókó nɔ́kɔ́ kɛpɨ ɛkɛn yi árɛ̀m, bɛyǎ bhap báré rɛm bɛ, “Anɛ́ ndak ataŋ acha, agha ákwày bɛka wu?” 61 Yesu árɨ́ŋɨ́ bɛ́ baghɔkɔ́ bhi mánywìnti ɛ̌ti ndak anɛ. Abhɛ́p bɔ bɛ, “Batɨ ábé bhe ɛ̌ti ndak anɛ ndɛ́mɛ́? 62 Mbák mǎngɔ́ yɛ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ndu nchí pɛtnsɛm amfay ndǔ nɛbhʉɛt anɛ mfú, bǎrɛm bɛ́ yi? 63 Ɛfóŋó Mandɛm kɛ áchyɛ̀ nɛpɛ́m. Mmʉɛt nkwǎ apu kʉ yɛ̌nyɨŋ. Bɛyɔŋ ɛbhɛ́n ngátí bhe bɛ́twɔ̀ nɛ Ɛfóŋó Mandɛm nɛ bɛ́chyɛ nɛpɛ́m. 64 Yɛ̌ nɔ, mbɔk yɛka bábhɨ́kɨ́ noko.” Yesu arɨ́ŋɨ́ bo abhɛn bábhɨkɨ noko yi tɛ ndǔ nɛbhǒnɛt, nɛ arɨ́ŋɨ́ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛti yi. 65 Yesu arɛm yɛ bɛ, “Ɛ̌ti yɔ kɛ ngátí bhé bɛ mmu apú kway bɛ́twɔ ntá ya mbák Ɛta abhɨ́kɨ́ chyɛ yi mbi.” 66 Nɛbho mpok yɔ, bɛyǎ bakoŋo bhi báya mmʉɛt ansɛm, bɔ́ kɛpɛrɛ koŋo yi. 67 Ɛ́kʉ́ Yesu abhɛ́p baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ apay bɛ, “Ná nɛ bhe, bǎrɔŋ nkwɔ?” 68 Símun Píta akɛmɛ yi bɛ, “Ɛta, ntá agha? Wɔ kɛ ɔ́bhɔ́ŋɔ́ bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ́chyɛ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. 69 Sɛ́noko nɛ sɛ́rɨŋɨ bɛ wɔ kɛ ɔ́chí Mmu Nyáŋá anɛ Mandɛm átó.” 70 Yesu akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Pú njap be bati byo nɛ apay? Yɛ̌ nɔ, mmǔ ywɛka amɔt abhɔŋ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ.” 71 Yesu ǎrɛ̀m nyaka nɔ ɛ̌ti Júda, mmɔ̌ Símun Iskariɔt, mbɔnyunɛ Júda, mmu amɔt ndǔ nkwɔ́ baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ apay, abhɔ̌ŋ nyaka nkaysi bɛti yi.

7

1 Barak anɛ áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, Yesu are kɔ mbǎŋ nɛ mbaŋ, atú Gálili. Yi kɛyáŋ bɛkɔ atú Judɛ́ya mbɔnyunɛ bo Judeya báyàŋ nyaka mbi bɛ́way yi. 2 Mpok yɔ, ɛpǎ bo Israɛl ɛnɛ bábhɨŋɨ bɛ Ɛpa Bɛ́tɛm ɛ́rɔp kɛkwɔt. 3 Ɛkʉ bɔ̌mayi bárɛ́m ntá yi bɛ, “Fǎ fá, dɔ́k atú Judɛ́ya bɛ bakoŋo bhɛ mángɔ́ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn ɔ́kʉ̀. 4 Yɛ̌ mmu apú kʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ mbák ǎyàŋ bo mándɨ́ŋɨ́ yi. Tɛ̌ndu ɔ́kʉ̀ mɛnyɨŋɨ́ maknkay, kʉ nɔ́kɔ́ bhɔ kpoŋoroŋ bɛ mmɨk nkɛm ángɔ́.” 5 Kɛ yɛ̌ chi bɔ̌mayi kɛnoko yí. 6 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Mpok aya ábhɨ́kɨ́ re kway, kɛ ntá yɛka yɛ̌ntɨkɨ mpok akway. 7 Bǒ mmɨk bápú kwáy bɛpap be. Bápap mɛ mbɔnyunɛ nchí rɛm bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ́ bákʉ̀ bɛbɛp. 8 Bě babhɔŋ mǎndɔ́k ndǔ ɛpa. Mpú rɔŋ. Mpok aya abhɨ́kɨ́ re kwáy.” 9 Yesu árɛ́m nɔ́, arɔp atú Gálili. 10 Ɛnɛ́ bɔ̌mayi mǎnáŋ bárɔ́, bárɔ́ŋɔ́ Yerúsalɛm ndǔ ɛpa ɛyɔ, Yesu arɔk arɛ́ nkwɔ. Kɛ arɔk chi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́, kɛrɔ́ŋ kpoŋoroŋ. 11 Bǒbati bo Judeya báré yaŋ yi arɛ́ mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Yi achí fá?” 12 Bo báré rɛm bɛyǎ mɛnyɨŋ ɛ̌ti yi. Mbɔk mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Yí achi ɛrɨ́tí mmu.” Báchák bɛ, “Nsé, ǎrwɔ̀ bho bɛ mánɛ́m ɛbhɨ!” 13 Yɛ̌ nɔ, yɛ̌ mmu amɔt kɛrɛm ɛnyɨŋ kpóŋóróŋ ɛ̌ti yi, mbɔnyunɛ báchày nyaka bǒbati bhap. 14 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ nɛntɨ ɛpa, Yesu arɔk amɛm ɛkɛrákap Mandɛm abho bɛtɔŋ bo Ɛyɔŋ Mandɛm. 15 Bǒbati bo Judeya bábhák maknkay ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi átɔ̀ŋ mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Ná mmǔ-nɛ áré rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnyu ɛnɛ, ɛnɛ́ yi ábhɨ́kɨ́ ghɔk ɛkáti?” 16 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌tɔ̀ŋ bɛ́bhɨ́kɨ́ fu ntá ya. Bɛ́fú chi ntá mmu anɛ átó mɛ. 17 Yɛ̌ agha anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ntɨ bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ, ǎrɨŋɨ bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n mɛ̌tɔ̀ŋ bɛ́fú chi ntá Mandɛm nɛ bɛ puyɛ̌ mɛmbɔŋ kɛ ntɨ́ bɛtɔŋ bhɔ. 18 Mmu anɛ árɛ̀m mɛnyɨŋ ndǔ bɛtaŋ ɛbhi, ǎyaŋ kɛnókó ɛki yímbɔŋ. Mmu anɛ áyàŋ bo mánchyɛ́ kɛnókó chi ntá mmu anɛ átó yi, achí mmǔ tɛtɛp, bapu apú nɛ yi. 19 Moses achyɛ́ nyaka bhe bɛbhé, pú nɔ́? Yɛ̌ nɔ́, yɛ̌ mmu ywɛka apú bhʉrɛ́ bhɔ. Ndaká yí bǎyáŋ bɛway mɛ?” 20 Bɛyǎ bo abhɛn báchí arɛ bákɛ́mɛ yi bɛ, “Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́sɔ̀ŋɔri wɔ! Agha áyàŋ bɛway wɔ?” 21 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Nkʉ ɛrɨŋɨ́ maknkay ɛ́mɔt manyu áchok bhe. 22 Moses aghátí nyaka bhe bɛ mǎnsyɛ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ bɔ̌bhɛka. Yɛ̌ nɔ, ɛbhé yɔ ɛbhɨkɨ fu nyaka ntá Moses. Ɛ́fú chí ntá bachǐmbɨ abhɛka. Nɛ bǎsìɛp mmu ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt. 23 Bě bǎsiɛ̀p bo ndǔ nywɔp nɛywěmʉɛt bɛ bǎkɛ kwɛn ɛbhé Moses. Bǎbentɨ nɛ mɛ mbɔnyunɛ́ nkʉ mmǔ nɛme átáŋ ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt? 24 Bǎkɛ́ kpɔ́t manyé mmu bɛkoŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghɔ́ yi ákʉ̀. Bǎbhɔŋ bɛkpɔt manyé sayri bɛkoŋo tɛtɛp Mandɛm.” 25 Mbɔk bo Yerusalɛm báré rɛm yɛ bɛ, “Pú mmǔ rɛ́ báyàŋ bɛway nɛ? 26 Achí fá árɛ̀m kɛpɨ kpoŋoroŋ, nɛ bǎbhɨ́kɨ́ rɛm yɛ̌nyɨŋ ntá yi. Ɛ́kway bɛbhak bɛ bǒbati bárɨŋɨ bɛ yí chí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò? 27 Kɛ sɛ́rɨŋɨ ɛbhak ɛnɛ mmǔ-nɛ áfú. Mpok Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò átwɔ́, yɛ̌ mmu apú rɨŋɨ nɛbhʉɛt anɛ yi áfú.” 28 Ɛ́kʉ́, ndu Yesu átɔ̀ŋ bho amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, arɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Bǎrɨŋɨ mɛ, nɛ bǎrɨŋɨ ɛbhak ɛnɛ mfú? Mbɨ́kɨ́ twɔ ndǔ bɛtaŋ ɛbha. Mmǔ anɛ átó mɛ achí mmǔ tɛtɛp. Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ yi. 29 Ndɨ́ŋɨ́ yi, mbɔnyunɛ mfú chí ntá yi, nɛ yi kɛ átó mɛ.” 30 Ɛnyɨŋ Yesu árɛ́mɛ́ ɛ́kʉ́ báré yaŋ bɛkɛm yi, kɛ yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ tɔk yi awɔ amʉɛt, mbɔnyunɛ mpok ayi abhɨ́kɨ́ re kway nyaka. 31 Bɛyǎ bo mánóko yi, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mbák Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò ántwɔ́, chɔŋ ankʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn bɛ́chá ɛbhɛn mmǔ-nɛ ákʉ̀?” 32 Bǒnkwɔ Fárisi bághókó nɔ́kɔ́ ndǔ bǒ ɛka yɔ bárɛ̀m bɛyǎ mɛnyɨŋ ɛ̌ti Yesu, báchɛm nɛ bǒbati bachiǎkap, bátó babhabhɛrí abhɛn ɛkɛrákap bɛ mankɛm yi. 33 Yesu arɛm yɛ ntá yap bɛ, “Mbɔŋ bɛ́pɛt bɛbhak nɛ bhe ndǔ mɔ́mbɨŋɨ mpok kɛ ndɔ́k ntá mmu anɛ átó mɛ. 34 Chɔŋ mǎnjaŋ mɛ, kɛ bǎpú ghɔ mɛ. Nɛbhʉɛt anɛ mɛ́rɔ̀ŋ bǎpú kwáy bɛ́twɔ arɛ́.” 35 Bo Israɛl bábhó bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, “Atɨ bɛ́rɔ́ŋ fá, ɛnɛ́ sɛ́pú kway chɔŋ bɛghɔ yi? Atɨ bɛrɔŋ chi ɛtɔkɔ́ mankɔ ɛnɛ́ bǒ bhɛsɛ bátáká bárɔ́ŋɔ́ arɛ́ kɛ? Ǎyàŋ bɛrɔŋ bɛ́tɔŋ bo abhɛn bápú bo Israɛl arɛ́ kɛ? 36 Yi bɛ ‘Chɔŋ sɛ́njáŋ yi, kɛ sɛpu ghɔ, nɛ bɛ́ nɛbhʉɛt anɛ yi árɔ̀ŋ, sɛ́pú kway bɛrɔŋ arɛ. Nɔ́ bɛ yi?’” 37 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ nywɔbhɛ́ ngwɛnti ɛpa, nɔ́ chi, nywɔp nɛgho ɛnɛn ɛpǎ ɛyɔ, Yesu afate arɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Mmǔ anɛ manyiɛp ákwak yi, ántwɔ́ ntá ya. 38 Ɛ́chí nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, ‘Mmǔ anɛ anókó mɛ, manyiɛp amɛn áchyɛ̀ nɛpɛ́m ǎfu yi antɨ ansɛp nɔkɔ mbɔ nyɛ́n.’” 39 Yesu ǎrɛ̀m nyaka nɔ ɛ̌ti Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ɛnɛ́ bábhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ ntá bo abhɛn mánóko yi. Bábhɨ́kɨ́ re chyɛ nyaka Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ntá bo abhɛn mánóko mbɔnyunɛ Mandɛm ábhɨ́kɨ́ re sɔt nyaka Yesu amfay, ánchyɛ́ yi kɛnókó. 40 Bo bághókó nɔ́kɔ́ bɛyɔŋ ɛbhɛ́n Yesu árɛ́mɛ́, mbɔk bo bábho bɛrɛm bɛ, “Nɛ́, chí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛ́twɔ.” 41 Báchák bɛ, “Chi Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò.” Kɛ abhɛ́nɛ́fú bárɛm bɛ, “Yi abhɔŋ bɛfu chi atú Gálili kɛ? 42 Pú básɨŋ amɛm ɛkáti bɛ, Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò chi ɛbhárɛ́mɔ Mfɔ Debhít nɛ abhɔŋ bɛ́fu chi Bɛ́tlɛhɛm, ɛtɔk nɛbhe Mfɔ Debhít?” 43 Ɛ́kʉ́ ákɔ́rɛ́ nɛ bɛtaka bɛkwɛn nɛntɨ nap ɛ̌ti Yesu. 44 Mbɔk ayap báyàŋ nyaka bɛkɛm yi kɛ yɛ̌ mmu kɛtɔk yi awɔ amʉɛt. 45 Babhabhɛri abhɛn ɛkɛrákap Mandɛm bápɛ́t yɛ nsɛm ntá bǒbati bachiǎkap nɛ bǒnkwɔ Fárisi. Bǒbati bábhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Ndaká yí bǎbhɨ́kɨ́ twɔ nɛ yi?” 46 Babhabhɛri ɛkɛrákap bákɛ́mɛ bhɔ bɛ, “Yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ re rɛm mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmǔ wu árɛ̀m!” 47 Bǒnkwɔ Fárisi bákɛ́mɛ bhɔ bɛ, “Arwɔ̌ be nkwɔ bǎgúrɛ́ ɛbhɨ? 48 Bǎghɔ yɛ̌ mǔnti ɛtɔk amɔt anókó yi? Bǎghɔ yɛ̌ mǔnkwɔ Fárisi anókó yi? 49 Ndiɛrɛ ndɛ́ndɛmɛbho abhɛn, bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛbhé Moses kɛ mánóko yi. Ntá Mandɛm, bɔ mankɛm bábɛp!” 50 Nikɔdɛ́mɔs, mmǔ wap amɔt anɛ ánáŋ árɔ́ŋɔ́ nyaka ntá Yesu abhɛp bhɔ bɛ, 51 “Ɛbhé ɛyɛsɛ ɛ́ká bɛ mánchyɛ́ mmu ntɛmsi ɛnɛ́ bábhɨ́kɨ́ re taŋ yi, mándɨ́ŋɨ́ sayri sayri ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi ákʉ?” 52 Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Wɔ nkwɔ́ ɔchí mmǔ Gálili? Yɨŋɨ́ Ɛkáti Mandɛm, chɔŋ ɔ́ngɔ́ bɛ́ yɛ̌ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ amɔt apú kway bɛfu atú Gálili.” 53 Yɛ̌ntɨkɨ mmu árɔ́ yɛ, agurɛ ɛkɛt ɛyi.

8

1 Yesu arɔk amfay Njiɛ Mɛnɔk Ólif. 2 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, apɛtnsɛm ɛkɛrákap Mandɛm běti běti. Bǒ mankɛm bárɔ́k ntá yi. Achɔkɔ amɨk, abho bɛtɔŋ bhɔ Ɛyɔŋ Mandɛm. 3 Batɔŋ-ɛbhé Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Fárisi báyá ngɔrɛ́ anɛ bákɛ́mɛ́ ndǔ akwɛn bɛrwɔp, bátwɔ́ nɛ yi, bátɛp bɛsí bǒ mankɛm. 4 Bárɛ́m ntá Yesu bɛ, “Ntɔŋ, bákɛ̌m ngɔrɛ́ ndu ákwɛ̀n bɛrwɔp. 5 Ɛkáti bɛbhé Moses ɛ́ghàti bhɛsɛ bɛ bábhɔŋ bɛ́tɛ́mti ɛnyǔ ngɔrɛ́ nɛ nɛ batay mángwáy. Ɔrɛm bɛ́ yí?” 6 Bárɛ́m nɔ ndu mɛmɔ yi bɛ mámbɔ́ŋ mbi bɛbhat ndak yi amʉɛt. Yesu atɛp ntí amɨk, ansɨŋɨ nɔkɔ ɛnyɨŋ amɨk nɛ sɛnɔŋ awɔ. 7 Ndu bárɔŋ ambɨ bɛrɛm bɛ yi ánchyɛ́ bhɔ ɛyɔŋ, anyabhɛ mmʉɛt téé, aghati bhɔ bɛ, “Mmǔ ywɛka anɛ ábhɨ́kɨ́ re kʉ bɛbʉ́ ánjámbɨ ámbwɔ́p ntay antɛm yi.” 8 Apɛt atɛp ntí amɨk ánsɨ́ŋɨ́ nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ amɨk nɛ sɛnɔŋ awɔ. 9 Bǒ bhɔ bághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu árɛ́mɛ́, bábhó bɛrɔ amɔt amɔt, bɛbho nɛ baseansi. Yesu arɔp aywǐnti nɛ ngɔrɛ́ wu arɛ́ téé, bɛsí bhi. 10 Yesu ayoŋ amɨ́k arɛm ntá yi bɛ, “Mma, bɔ́ báchí fá? Yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ rɛm bɛ mángwáy wɔ?” 11 Akɛmɛ Yesu bɛ, “Ɛta, yɛ̌ amɔt.” Yesu arɛm bɛ, “Mɛ nkwɔ́ mbɨ́kɨ́ rɛm bɛ mángwáy wɔ. Dɔ́k, kɛ ɔ́kɛ́ pɛrɛ kʉ bɛbʉ́”. 12 Yesu apɛt abho bɛ́gháti bho mɛnyɨŋ. Arɛm bɛ, “Nchí ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ ɛ́chyɛ̀ nɛpɛ́m. Mmu anɛ ábhárɛ́ mmʉɛt nɛ mɛ, ǎbhɔŋ bɛdiɛ́rɛ́ ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ bo mámbɔ́ŋ nɛpɛ́m, nɛ apú kɔ amɛm ɛjuri.” 13 Bǒnkwɔ Fárisi bárɛm yɛ ntá yi bɛ, “Wɔ mbɔŋ ɔ́rɛ̀m ɛ̌ti mmʉɛt yɛ. Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɔ́rɛ̀m puyɛ̌ ndak.” 14 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Yɛ̌ ɛ́mbak bɛ nchí rɛm chi ɛ̌ti mmʉɛ́t ɛya, ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ́rɛ̀m chí mbɔŋ ndak, mbɔnyunɛ ndɨ́ŋɨ́ ɛbhak ɛnɛ́ mfú nɛ ɛbhak ɛnɛ́ mɛ́rɔ̀ŋ. Kɛ bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛbhak ɛnɛ́ mfú nɛ ɛbhak anɛ mɛ̌rɔ̀ŋ. 15 Bǎyɨ̀ŋɨ bho chí nɛ amɨ́k kɛ mǎmkpɔt manyé yap. Mɛmbɔŋ mpú kpɔ́t manyé mmu. 16 Yɛ̌ ɛ́mbak chí bɛ́ mɛ́tàŋ bhó, ɛnyu ɛnɛ́ mɛ́tàŋ ɛ́chí ɛrɨ́rɨ́ mbɔnyunɛ puyɛ̌ mɛ awántí kɛ nchí taŋ bo. Mɛ nɛ mmu anɛ átó mɛ kɛ sɛ́rɛ̀m ɛnyǔ mmu áchí. 17 Básɨŋ ndǔ ɛkáti bɛbhé ɛyɛka bɛ, batísiɛ bati apay mándɛm ɛnyɨŋ ɛ́mɔt, nɔ́ chí ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ́ bárɛ́mɛ́ ɛ́chí tɛtɛp. 18 Mɛmbɔŋ nchí te ntísiɛ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ́rɛ̀m chí mbɔ̌ŋ ndak, nɛ Ɛtaya mmu átó mɛ ǎtè mɛ ntísiɛ nkwɔ́ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌rɛ̀m ɛchi tɛtɛp.” 19 Bábhɛ́p yɛ yi bɛ, “Ɛtayɛ achí fá?” Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛ, nɛ yɛ̌ Ɛtaya, bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ. Mbɔ bǎrɨ́ŋɨ́ mɛ, mbʉ bǎrɨŋɨ Ɛtaya nkwɔ.” 20 Mpok Yesu átɔ̀ŋ bho amɛm ɛkɛrákap Mandɛm kɛ yi árɛ́mɛ́ bɛyɔŋ ɛbhɛn. Achí nyaka kɛ́kwɔ́t nɛ bɛkʉbhɛ akap. Yɛ̌ mmu kɛtɔk yí mbɔnyunɛ mpok yi abhɨ́kɨ́ re kway nyaka. 21 Yesu apɛt aghati bhɔ bɛ, “Nchí rɔ bhe, bɛ́rɔŋ. Nnáŋ ndɔ́k, chɔŋ mǎnjaŋ mɛ. Kɛ bǎgu chɔŋ ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka. Bǎpú kwáy bɛ́twɔ ɛbhak ɛnɛ mɛ́rɔ̀ŋ.” 22 Bo Israɛl bábhó yɛ bɛrɛm bɛ, “Yí bɛ ‘Nɛbhʉɛt anɛ mɛ̌rɔ̀ŋ, bǎpú kwáy bɛ́twɔ arɛ,’ ǎyaŋ bɛway mmʉɛt kɛ?” 23 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Bǎchí bǒ mmɨk. Mfu chi amfay. Bǎchí bǒ mmɨk nɛ, mpú mmǔ mmɨk nɛ. 24 Ɛ̌ti yɔ kɛ ngáti be bɛ́ chɔŋ mǎngú ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka. Chɔŋ mǎngú ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka mbák bǎbhɨkɨ noko bɛ́ nchí mmu anɛ nchí.” 25 Bábhɛ́p yi bɛ, “Wɔ ɔchí agha?” Yesu ákɛmɛ bhɔ bɛ, “Nchí mmu anɛ ngáti bhe tɛ nɛbhǒnɛt bɛ nchi. 26 Mbɔ̌ŋ bɛyǎ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌kwáy bɛrɛm ɛ̌ti yɛka nɛ nsɔt bɛtaŋ be. Kɛ mpú kʉ nɔ, mbɔnyunɛ mmu anɛ átó mɛ ǎbhʉɛrɛ bariɛp ami, nɛ ndiɛrɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ághàti mɛ kɛ nchí ghati bǒ mmɨk.” 27 Ɛnɛ Yesu árɛ̀m nɔ, bɔ́ kɛjwimɛm bɛ́ yi árɛ̀m chí ɛ̌ti Ɛta. 28 Ɛ́kʉ́ Yesu aghati yɛ bhɔ bɛ, “Mǎnáŋ mǎnjoŋ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm amfay, chɔŋ mǎndɨŋɨ bɛ́ nchí mmu anɛ nchí, nɛ bɛ́ mpú kʉ yɛ̌nyɨŋ ndǔ bɛtaŋ ɛbha. Nchí rɛm chí ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛta ágháti mɛ ndɛ́m. 29 Nɛ yí mmú átó mɛ, achi nɛ mɛ. Abhɨ́kɨ́ rɔ mɛ mbak awanti mbɔnyunɛ mɛ́kʉ̀ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákɔ́ŋɔ́.” 30 Bɛyǎ bó abhɛn bághókó bɛyɔŋ ɛbhɛn, mánóko yi. 31 Yesu arɛm yɛ ntá bo Israɛl abhɛn mánóko yi bɛ, “Bǎchí bakoŋo bha tɛtɛp mbák mǎndɔ́k ambɨ bɛkoŋo bɛyɔŋ ɛbha, 32 nɛ chɔŋ mǎndɨŋɨ tɛtɛp anɛ Mandɛm, nɛ tɛtɛp wu amfɛrɛ be ndǔ kɛsɛm.” 33 Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Sɛ́chí bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham, nɛ yɛ̌ mpok apú anɛ sɛ́chí basɛm ntá mmu. Ndaká yí ɔ́rɛ̀m bɛ chɔŋ sɛ́mfú ndǔ kɛsɛm?” 34 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ákʉ̀ bɛbʉ́, achí nsɛmɛ́-bɛbʉ. 35 Nsɛm apú bhak ndǔ nnɛrɛ́kɛt mpoknkɛm. Mmɔ̌ nnɛrɛ́kɛt kɛ ábhák arɛ mpoknkɛm. 36 Mbák yɛ mbɔ̌ŋ mmɔ́ amfɛrɛ be ndǔ kɛsɛm, chɔŋ mǎmbak ngǎngaŋ tɛtɛp. 37 Ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ bǎchí bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham. Yɛ̌ nɔ́, bǎyaŋ mbi bɛway mɛ mbɔnyunɛ ɛyɔŋ ɛya ɛ́pú chwe amɛm batɨ yɛka. 38 Nchí ghati bhe chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn ngɔ́ ntá Ɛtaya, kɛ bǎkʉ̀ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɛtayɛka ágháti bhe.” 39 Bágháti Yesu bɛ, “Ɛtayɛsɛ chi Ábraham.” Yesu arɛm bɛ, “Mbɔ bǎchí bɔ̌ Ábraham tɛtɛp, mbʉ́ bǎkʉ̀ mɛnyɨŋ mbɔ Ábraham ákʉ̀ nyaka. 40 Kɛ bǎyàŋ mbi bɛway mɛ, mɛ mmu ngátí bhe tɛtɛp anɛ ngókó ntá Mandɛm. Ábraham apú kʉ nyaka nɔ. 41 Bǎkʉ̀ mɛnyɨŋ mbɔ ɛtayɛka.” Bágháti yi bɛ, “Mandɛm kɛ achi ɛtayɛsɛ, sɛ́pú bɔ̌-ɛnɔŋ.” 42 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Mbɔ Mandɛm achi ɛtayɛka, mbʉ bǎkɔ̀ŋ mɛ, mbɔnyunɛ mfú chí ntá Mandɛm. Mbɨ́kɨ́ twɔ́ chí ndǔ mmʉɛt ya, yi kɛ átó mɛ. 43 Ndaká yí bǎpú jwimɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́rɛ̀m? Chi mbɔnyunɛ bǎbhɨ́kɨ́ bhɔŋ ntɨ bɛghok bɛyɔŋ ɛbha. 44 Bě bǎchi bɔ̌ ɛtayɛka Satan, nɛ bǎkɔŋ bɛkʉ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɛtayɛka áyàŋ mǎnkʉ. Achí ngwayti bho tɛ nɛbhǒnɛt. Abhɨ́kɨ́ kɔŋ tɛtɛp Mandɛm mbɔnyunɛ tɛtɛp apu nɛ yi. Mpok yi ásè nsé, ǎkʉ̀ chí ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́kɔ́ ndɔ́ŋ ámɔt nɛ ɛpɨŋ ɛyi, mbɔnyunɛ achi nsěnse, nɛ nsé ɛnkɛm ɛ́fù chí ntá yi. 45 Kɛ tɛ̌ndu mɛ̌ghàti bhe chí tɛtɛp Mandɛm, bǎpú noko ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌rɛ̀m. 46 Ntɨkɨ mmǔ ákwày bɛtɔŋ bɛ nkʉ bɛbʉ́? Mɛ̌rɛ̀m chi tɛtɛp, ndaká yí bǎpú noko mɛ? 47 Mmu anɛ Mandɛm áchí ɛtayi, ǎkɔŋ bɛghok ɛyɔŋ ɛyi. Ntí anɛ bǎbhɨ́kɨ́ kɔŋ bɛghok Ɛyɔŋ Mandɛm achí bɛ bǎpú bɔ̌bhi.” 48 Bǒbati bo Israɛl bákɛ́mɛ yi bɛ, “Sɛ́bhɨ́kɨ́ kʉ nɛfwɔp bɛrɛm bɛ ɔchí mmu Samária nɛ bɛ́ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́sɔ̀ŋɔri wɔ?” 49 Yesu akɛmɛ bɛ, “Mbɨ́kɨ́ bhɔŋ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ. Mɛ̌chyɛ̀ Ɛtaya kɛnókó, kɛ bǎchɔŋti nnyɛ́n ɛna. 50 Mbɨ́kɨ́ bhʉɛrɛ ntɨ bɛ́ bo mánchyɛ́ mɛ kɛnókó. Kɛ mmǔ achí anɛ áyàŋ bɛ́ bo mánchyɛ́ mɛ kɛnókó, nɛ yí kɛ ákway bɛrɛm ɛnyǔ mɛnyɨŋ bɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́bhak. 51 Tɛtɛ̌tɛp, mmu anɛ ábhʉ̀rɛ ɛyɔŋ ɛya, apú gú wáwák.” 52 Bo Israɛl bhɔ bárɛm bɛ, “Bɛ́kóŋo bɛyɔŋ ɛbhɛ, sɛ́ghɔ nɛ́nɛ bɛ ɔbhɔŋ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ. Ábraham agǔ nyaka, barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm mankɛm bágú nkwɔ, kɛ wɔ, ɔ̌rɛ̀m bɛ, ‘Mbák mmu ámbʉ́rɛ́ bɛyɔŋ ɛbha apú gú wáwák.’ 53 Wɔ, ɔchá ɛtayɛsɛ Ábraham mmu ágú nyaka? Barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm nkwɔ bágú nyaka! Ɔ̌sɔ̀t mmʉɛt yɛ mbɔ agha?” 54 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mbák mɛ̌chyɛ̀ mmʉɛ́t ɛya kɛnókó, nɔ́ kɛnókó ɛka kɛ́pú yɛ̌nyɨŋ. Ɛtaya kɛ áchyɛ̀ mɛ kɛnókó, nɛ nkúbhɛ́ yi kɛ bǎrɛ̀m bɛ achi Mandɛm aywɛka. 55 Kɛ yɛ̌ndu bǎrɛ̀m bɛ yi achi Mandɛm aywɛka, bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ yi, mɛ kɛ ndɨ́ŋɨ́ yi. Mbɔ ndɛm bɛ́ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ yi, mbʉ nchí se chi nse mbɔ běka. Ndɨ́ŋɨ́ yi nɛ nchí bhʉɛrɛ ɛyɔŋ ɛyi. 56 Chi-mbɨ ywɛka Ábraham, ǎnòŋ nyaka nɛ maŋák bɛ́ghɔ nywɔp nɛtwɔ ɛna. Aghɔ́ nɔ́, ntɨ nɛ́rɨ yi amɛm.” 57 Bǒbati bo Israɛl bhɔ bárɛm yɛ ntá yi bɛ, “Ɔbhɨ́kɨ́ re ghaka yɛ̌ mamiɛ́ bɛsa bɛpay nsɛm byo, ɔbhɛ́ ɔnáŋ ɔghɔ Abraham-ɛ?” 58 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, Ábraham ápɛ́rɛ bhák, Mɛ Nchí.” 59 Ɛ́kʉ bábho bɛbwɔpti batay bɛtɛmti yi nɛ yɔ́ mángwáy, kɛ Yesu abhɛsɛ, tɛ áfú amɛm ɛkɛrákap Mandɛm.

9

1 Ɛnɛ́ Yesu áfʉɛ̀t árɔ̀ŋ, aghɔ́ mmú anɛ achi nnɛ́mámɨk tɛ ndǔ nɛbhe ɛni. 2 Bakoŋo bhi bábhɛ́p yi bɛ, “Ntɔŋ, bɛbʉ́ agha bɛkʉ amɨ́k mmǔ nɛ ánɛ́mɛ́? Ɛbhi yímbɔŋ, kɛ ɛbhɛn chi nɛ nnɔ?” 3 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Puyɛ̌ chi bɛ́ mmǔ-nɛ akʉ bɛbʉ́, nɛ puyɛ̌ chí bɛ ɛtayi nɛ máyi bakʉ bɛbʉ́. Amɨ́k ánɛmɛ yi chi bɛ ɛyɔ ɛ́nkwak bo mángɔ ɛnyǔ ɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ Mandɛm aywǐnti ákway bɛkʉ. 4 Sɛ́bhɔŋ bɛkʉ bɛtɨk ɛbhɛn mmu anɛ átó mɛ ndǔ mpok anɛ bɛti bɛ́bhɨ́kɨ́ re twɔ. Bɛti bɛ́twɔ̀, nɛ mɛ́náŋ mɛ́ntwɔ́, yɛ̌ mmu apú pɛrɛ kway bɛkʉ bɛtɨk. 5 Mpoknkɛm anɛ nchí fá amɨk, nchí ɛrɔ́ŋɔ́ ntá bǒ mmɨk.” 6 Árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ, apá batiɛ́ amɨk, anywɔbhɛri ntɔp nɛ sɛnɔŋ awɔ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yi apá batiɛ́, asɔt ntɔp wu achɔri yi amɨ́k 7 aghati yi bɛ, “Dɔ́k ndǔ ɛ̌ntɨ́ŋnyɛ́n Sílom, sǒ bɛsí arɛ́.” Sílom chi “Bátó”. Mmu wu arɔk, aso bɛsí arɛ nɛ mpok ápɛ̀tnsɛm are ghɔ́ mbaŋ. 8 Bakokosi bhi nɛ bǒ mankɛm abhɛn bárɨ́ŋɨ́ nyaka yi mbɔ nnɨŋɨ́ mɛnɨ́ŋɨ́, bábho bɛrɛm bɛ, “Pú mmú nyaka áchɔ̀kɔ anɨŋɨ nɔkɔ mɛnɨ́ŋɨ́ nɛ?” 9 Mbɔk bho bárɛ́ rɛm bɛ, “Chí yi.” Báchák bɛ, “Ǎe, kɛ achí mbɔ yi,” kɛ yímbɔŋ arɛm bɛ, “Chí mɛ.” 10 Bábhɛ́p yi bɛ, “Ɛ́fákárí ná kɛ ɔbho bɛghɔ mbaŋ?” 11 Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mmu anɛ áká nnyɛ́n bɛ Yesu kɛ ányɔ́bhɛ́rí ntɔp, asɔt, achɔri mɛ amɨ́k, arɛm bɛ ndɔ́k ndǔ ɛ̌ntɨ́ŋnyɛ́n Sílom nsó bɛsí arɛ. Ndɔk arɛ́ nso bɛsɨ́, mbo bɛghɔ mbaŋ.” 12 Bábhɛ́p yi bɛ, “Mmǔ-rɛ́ achí fá?” Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ.” 13 Básɔt nnɛ́mámɨk anɛ Yesu ákʉ́ yi ághɔ̀ mbaŋ bárɔ́k ntá bǒnkwɔ Fárisi. 14 Ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywɛ̌mʉɛt bo Israɛl kɛ Yesu ányɔ́bhɛ́rí nyaka ntɔp awati yi amɨ́k, amɨ́k anɛnɛ yi. 15 Bǒnkwɔ Fárisi bápɛt bábhɛp yi ɛnyu ɛ́fákari kɛ yi ághɔ̀ mbaŋ. Aghati bhɔ bɛ, “Awátí ntɔp mɛ amɨ́k, nsó nɔ́kɔ́ bɛsí, mbo bɛghɔ mbaŋ.” 16 Mbɔk bǒnkwɔ Fárisi bhɔ bárɛm bɛ, “Mmǔ anɛ akʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ abhɨ́kɨ́ fú chi ntá Mandɛm mbɔnyunɛ apú noko nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt ɛnɛsɛ.” Kɛ bachak báré rɛm bɛ, “Ná mmu bɛbʉ́ ákway bɛkʉ mɛnyǔ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn?” Akɔrɛ akwɛn nɛntɨ ɛnap. 17 Bǒnkwɔ Fárisi bápɛt bábhɛ́p nnɛ́mámɨk anɛ Yesu ákʉ yi ághɔ̀ mbaŋ bɛ, “Wɔ bɛ́ mmu wu kɛ ákʉ́ ɔ́ghɔ̀ mbaŋ, ɔkáysí bɛ yi achi agha?” Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Chí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm.” 18 Bǒbati bo Israɛl kɛnókó bɛ amɨ́k anaŋ anɛmɛ nyaka yi kɛ apɛt abho bɛghɔ mbaŋ, kpatɛ mpok bábhɨ́ŋɨ́ máyi nɛ ɛtayi, 19 bábhɛ́p bhɔ bɛ, “Mmɔ̌ ywɛka nɛ, bárɛ̀m bɛ́ amɨ́k anɛmɛ yi tɛ̌ndu nɛbhe ɛni? Ɛ́fakari ná kɛ yi ághɔ̀ mbaŋ nɛ́nɛ?” 20 Nnɔ nɛ chi bákɛmɛ bɛ, “Sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ nɛ chi mmɔ́ ywɛsɛ, nɛ bɛ́ amɨ́k anɛmɛ yi tɛ̌ndu nɛbhe ɛni. 21 Kɛ sɛ́bhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyu ɛ́fákárí kɛ yi ághɔ̀ mbaŋ nɛ́nɛ. Nɛ sɛ́bhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mmǔ anɛ anɛnɛ yi amɨ́k. Bɛ́p ká yi. Apú chí mandú mmɔ́. Chɔŋ yímbɔŋ angati bhe.” 22 Chi nɛ nnɔ bákɛ́mɛ ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ báchày nyaka bǒbati bo Israɛl nɛ ntí bɛ báká nyaka ɛyɔŋ ɛ́mɔt bɛ mbák mmu ándɛm bɛ Yesu chi Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, bábòk yi ndǔ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛyap. 23 Ɛkʉ yɛ chi nɛ nnɔ bárɛm chi bɛ, “Ápú mandú mmɔ́. Bɛ́p ká yímbɔŋ angati bhe.” 24 Ndɔŋ ɛnɛ́ ɛ́jwí ɛpay, bábhɨ́ŋɨ nnɛ́mámɨk anɛ Yesu ákʉ yi ághɔ̀ mbaŋ, baghati yi bɛ, “Dɛm tɛtɛp aywɛ bɛsí Mandɛm. Sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ mmǔ anɛ ɔ́rɛ̀m nɔ bɛ anɛ́nɛ́ wɔ amɨ́k chi mmǔ bɛbʉ́.” 25 Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Kɛ chí mmǔ bɛbʉ́ kɛ puyɛ̌ mmǔ bɛbʉ̌-a, mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ. Ɛnɛ́ ndɨ́ŋɨ́ chi bɛ nchí nyaka nnɛ́mámɨk, kɛ nɛ́nɛ nchí ghɔ mbaŋ.” 26 Bábhɛp yi bɛ, “Akʉ́ yi ntá yɛ? Ná yi ákʉ́ kɛ ɔ̌ghɔ mbaŋ?” 27 Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Nnáŋ ngáti bhe, kɛ bǎbhɨ́kɨ́ noko, ndaká yí bǎpɛt bǎbhɛ̀p mɛ? Bě nkwɔ́ báyàŋ bɛbhak bakoŋo bhi?” 28 Bábhó bɛsɔkɔti yi mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí nkoŋo ywi, bɛsɛ sɛ́chí chí bakoŋo Moses. 29 Sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ Mandɛm arɛm nyaka kɛpɨ nɛ Moses, kɛ mmǔ-nɛ, sɛ́bhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛbhak ɛnɛ yi áfú.” 30 Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ɛchí mɛ nɛpɔp tontó bɛ bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛbhak ɛnɛ yi áfú, yɛ̌ndu yi ánɛ́nɛ́ mɛ amɨ́k! 31 Sɛ́rɨŋɨ bɛ Mandɛm apu ghok bǒ bɛbʉ́. Ǎghok chi mmu anɛ áchyɛ̀ yi kɛnókó, ankʉ nɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi Mandɛm áyàŋ. 32 Tɛ̌ mmɨk ábhó, sɛ́bhɨ́kɨ́ re ghók bɛ mmu akʉ amɨ́k ánɛ́nɛ́ mmu anɛ bábhé yi amɨ́k nɛ́mɛ́nɛ́mɛ́. 33 Mbɔ mmǔ nɛ abhɨ́kɨ́ fú chi ntá Mandɛm, mbʉ abhɨkɨ kway bɛ́kʉ ɛnɛ ɛnyɨŋ.” 34 Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Kwáé, wɔ mmu bábhé ndǔ bɛbʉ́, ɔ́yàŋ bɛtɔŋ bhɛsɛ?” Bapuri yí bátɛ́n nɛfí bɛ ámfú ɛkɛt nɛnɨkímʉɛt ɛyap. 35 Yesu aghók bɛ́ bábók mmu anɛ yi ákʉ́ amɨ́k ánɛ́nɛ́ batɛn nɛfí. Abho bɛyaŋ yi. Ághɔ́ nɔkɔ yi, abhɛ́p yi bɛ, “Ɔnókó Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm?” 36 Yi akɛmɛ Yesu bɛ, “Ɛta, mmu wu chi agha? Ghatí mɛ, bɛ nnókó yi.” 37 Yesu aghati yi bɛ, “Ɔnáŋ ɔghɔ̌ yi, nɛ yí kɛ árɛ̀m kɛpɨ nɛ wɔ nɛ́nɛ.” 38 Mmǔ wu arɛm bɛ, “Acha, nnókó.” Akwɛ́n Yesu bɛkak, abho bɛ́chyɛ yi kɛnókó. 39 Yesu arɛm bɛ, “Ntwɔ fá amɨk bɛ mámkpɔ́t manyé bho. Ntwɔ bɛ́ bo abhɛn bachi amɨ́k nɛ́mɛ́nɛ́mɛ́ mangɔ mbaŋ, nɛ bɛ́ amɨ́k ánɛ́mɛ́ abhɛn bághɔ̀ mbaŋ.” 40 Mbɔk bǒnkwɔ Fárisi abhɛn bachi nyaka kɛkwɔt bághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́, bábhɛ́p yi bɛ, “Ɔ̌rɛ̀m nɔ chi bɛ bɛsɛ nkwɔ sɛ́chí amɨ́k nɛ́mɛ́nɛ́mɛ́ kɛ?” 41 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mbɔ bǎchí amɨ́k nɛ́mɛ́nɛ́mɛ́ mbʉ́ bɛbʉ́ bɛ́pú nɛ bhe. Kɛ tɛ̌ndu bǎrɛ̀m bɛ bǎghɔ̀ mbaŋ, bɛbʉ́ ɛbhɛka bɛrɔp nɛ bhe.”

10

1 Yesu arɛm bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, mmǔ anɛ ápú fʉɛ́t ndǔ nnyǔbha ánchwe ndǔ nkwɔ bághɔ́ŋɔmɛ́n, kɛ ǎko chí ɛbhak ɛ́chák anchwe amɛm, chí ngɛ́p. Mbák ɛ́pú nɔ, chí ngɛ́bhɛ́ ntantaŋ. 2 Kɛ anɛ áfʉɛ̀t ndǔ nyǔbhá, chí mbabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n. 3 Mbabhɛri nnyǔbha, ǎnɛ̀nɛ nyǔbhá ntá yi. Bághɔ́ŋɔ́mɛn árɨŋɨ ɛyɔŋ ɛyi. Ǎbhɨŋɨ yɔ́ ndǔ manyɛ́n ayap, ansɔt yɔ́ amfu nɛ yɔ. 4 Nɛ ánáŋ ántɛ́n yɔ́ ankɛm nɛfí, ǎrɔ́ŋ ambɨ, yɔ́ ánkoŋo nɔkɔ ansɛm, mbɔnyunɛ árɨ́ŋɨ́ ɛyɔŋ ɛyi. 5 Ápú koŋo kɛnkɔ̌ mmu. Ǎbʉɛ̀ yi bʉɛ, mbɔnyunɛ ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛyɔŋ ɛyi.” 6 Yesu atɛ́m bo Israɛl nɛkay ɛnɛn, kɛ bɔ́ kɛjwimɛm ndǔ ntí nɛkay. 7 Ɛkʉ, Yesu apɛt aghati bhɔ bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, mɛ kɛ nchí nyǔbhá bághɔ́ŋɔmɛ́n. 8 Bǒ mankɛm abhɛn bayambɨ bátwɔ́ kɛ mɛ̌twɔ̀, chí baghɛ́p nɛ baghɛ́p bataŋ bataŋ. Baghɔŋɔmɛn ábhɨ́kɨ́ ghók bhɔ. 9 Mɛ kɛ nchí mbǐnywɔp. Mmu anɛ áfʉɛ̀t ntá ya kɛ anchwe, ɛnyɨŋ ɛ́pú tɔk yi. Ǎchwè, amfú mbɔ ɛnyǔ yi ákɔ́ŋɔ́, ambɔ́ŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi áyàŋ. 10 Ngɛ́p ǎtwɔ̀ chí bɛ́ghɛp aghɛ́p, bɛ́wáy, nɛ bɛ́chɔ́ŋti. Ntwɔ bɛ́ bo mámbɔ́ŋ nɛpɛ́m nɛ bɛ́ mámbɔ́ŋ nɔ nɛ́njwí pɔɔt nɛ áfɔ́k ankɛm. 11 “Mɛ kɛ nchí ɛrɨ́tí mbabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n. Ɛrɨ́tí mbabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n ǎchyɛ̀ nɛpɛ́m ɛni ɛ̌ti bághɔ́ŋɔmɛ́n ayi. 12 Mmǔ anɛ básɔ́rɛ́ ndǔ bɛtɨk bɛ ámbábhɛ́rí nɔ́kɔ́ bághɔ́ŋɔmɛ́n ɛnɛ́ yi ápú mbabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n nɛ yɔ apu ayi, ǎghɔ nkwɔ ndu átwɔ̀ andɔ bághɔ́ŋɔmɛ́n ambʉɛ́, nkwɔ ankɛ́m mbɔk, nɛ antak achak. 13 Ǎbʉɛ́ mbɔnyunɛ achí chí mǔbɛtɨk, nɛ ápú fyɛ́ ntí nɛ bághɔ́ŋɔmɛ́n. 14 Mmɛ kɛ nchí ɛrɨ́tɨ́ Mbabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n. Ndɨ́ŋɨ́ bághɔ́ŋɔmɛ́n aya, nɛ bághɔ́ŋɔmɛ́n aya árɨŋɨ mɛ, 15 nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Ɛtaya árɨ́ŋɨ́ mɛ, mɛ ndɨ́ŋɨ́ Ɛtaya. Nɛ nchí chyɛ nɛpɛ́m ɛnɛ ɛ̌ti bághɔ́ŋɔmɛ́n. 16 Mbɔ̌ŋ bághɔ́ŋɔmɛ́n áchák anɛ́ ápú ndǔ nkwɔ bághɔ́ŋɔmɛ́n anɛ. Mbɔŋ bɛ́sɔt yɔ́ nkwɔ, ntwɔ́ nɛ yɔ, bɛ́ ánchɛ́m mmʉɛt nɛ anɛ́fú. Chɔŋ ánkoŋo ɛyɔŋ ɛya. Ɛnkʉ yɔ́ ankɛm ámbak ndǔ nkwɔ́ ámɔt anɛ́ ábhɔ́ŋɔ́ mbabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n amɔt. 17 Ɛtaya akɔŋ mɛ mbɔnyunɛ nchí chyɛ nɛpɛ́m ɛna bɛ mpɛt mbɔŋ nɔ. 18 Yɛ̌ mmu apú anɛ ásɔ̀t nɛpɛ́m ɛna ntá ya. Mɛmbɔ̌ŋ kɛ nchí chyɛ nɛpɛ́m ɛna. Mbɔ̌ŋ bɛtaŋ bɛ́chyɛ nɔ, nɛ mbɔ̌ŋ bɛtaŋ bɛ́pɛ́t bɛbhɔŋ nɔ. Ɛnɛ, chí ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Ɛtaya ághátí mɛ nkʉ.” 19 Bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ́kʉ ákɔrɛ ápɛt ákwɛ́n nɛntɨ bo Israɛl. 20 Bɛyǎ bhap báré rɛm bɛ, “Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́sɔ̀ŋɔri yi! Ǎbhokori! Ndaká yí bǎté, bǎghòk ɛnyɨŋ yi árɛ̀m?” 21 Kɛ báchák báré rɛm chi bɛ, “Puyɛ̌ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmu anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́sɔ̀ŋɔri yi akwáy bɛrɛm nɛ. Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́kwày bɛ́kʉ nnɛ́mámɨ́k ángɔ́ mbaŋ-á?” 22 Mpok aghaka anɛ bo Israɛl mányìɛ ɛpa ɛnɛ bátɨ̀k ndu mánɨ́kɨ́mʉɛt báfyɛ́ ɛkɛrákap ɛnɛ Yerúsalɛm awɔ Mandɛm. 23 Mbaŋ are kwɛn, Yesu arɔk ɛkɛrákap Mandɛm, are kɔ ndu mɔ́kɛt mambarɛnkók anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ mɔ́kɛt mambarɛnkók Sólomon. 24 Bo Israɛl bárɔ́k, bákáp yi, bábhó bɛbhɛp yi bɛ, “Chɔŋ ɔ́ndɔ sɛ́noŋ ɛntat ná kɛ ɔ́ngati bhɛsɛ mbák wɔ kɛ ɔ́chí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. Mbák wɔ kɛ ɔchí Mpɛmɛ, ghatí bhɛsɛ́ kpoŋoroŋ.” 25 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Nnáŋ ngáti bhe, kɛ bǎbhɨ́kɨ́ noko. Bɛtɨk ɛbhɛn mɛ̌kʉ̀ ndǔ nnyɛ́n Ɛtaya bɛ́tɔ̀ŋ be ɛnyǔ mmu nchí. 26 Yɛ̌ nɔ, bǎpú noko mbɔnyunɛ bǎpú ndǔ nkwɔ́ bághɔ́ŋɔmɛ́n aya. 27 Bághɔ́ŋɔ́mɛn aya ághòk ɛyɔŋ ɛya. Ndɨ́ŋɨ́ yɔ́, nɛ yɔ ákòŋo mɛ. 28 Nɛ nchí chyɛ yɔ́ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. Ápú gú ánɛ́m. Mmu apú anɛ ákwày bɛ́fɛrɛ yɔ́ amɔ́ya. 29 Ɛtaya mmu áchyɛ́ mɛ yɔ, achá bo mankɛm. Nɛ mmu apú kwáy bɛfɛrɛ yɔ ndu amɔ yi. 30 Mɛ nɛ Ɛtaya sɛ́chí mmu amɔt.” 31 Yesu árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, bo Israɛl bápɛt bábho bɛbwɔpti batay ndu bɛtɛmti yi nɛ yɔ́ mángwáy. 32 Yesu arɛm bɛ, “Ntɔ̌ŋ be bɛyǎ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛbhɛn nkʉ́ ndǔ nnyɛ́n Ɛtaya. Ndu mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm, ɛnɛ́ ɛ́kʉ́ bǎyaŋ bɛway mɛ nɛ batay chí ɛnɛ́?” 33 Bo Israɛl bákɛ́mɛ yi bɛ, “Sɛ́pú yaŋ bɛ́wáy wɔ nɛ batay ɛ̌ti ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́kʉ́, kɛ ɛ̌ti ɔ́rɛ̀m bɛ ɔchí Mandɛm yɛ̌ndu ɔ́chí nkwǎŋwaŋ.” 34 Yesu akɛmɛ bɔ́ bɛ, “Pú básɨŋ amɛm ɛkáti bɛbhé ɛyɛka bɛ Mandɛm arɛm bɛ, ‘Mɛ ndɛm bɛ́ bǎchí bɔmandɛm’? 35 Sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɛnyɨŋ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m ɛ́pú kway bɛwupsi ɛnyu. Mbák Mandɛm abhɨŋɨ nyaka bo abhɛn bághòk ɛyɔŋ ɛyi bɛ bɔmandɛm, 36 ná bǎkway bɛrɛm bɛ mɛ̌rɛ̀m bɛ nchí Mandɛm ndǔ ndɛ́mɛ́ bɛ nchí Mmɔ Mandɛm, mmu yi áyábhɛ́ átó fá amɨk? 37 Mbák mpú kʉ chi bɛtɨk Ɛtaya, bǎkɛ́ noko mɛ. 38 Kɛ mbák mɛ̌kʉ̀ chí bɛtɨk Ɛtaya, yɛ̌ndu bǎbhɨ́kɨ́ noko mɛ, nokó ká ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bɛtɨk ɛbhɛ́n mɛ́kʉ̀ bɛ́ghàti bhe. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́nkwak mǎndɨŋɨ, nɛ mǎnjwimɛm bɛ́ Ɛtaya achi babhat nɛ mɛ, nɛ mɛ nchí babhat nɛ Ɛtaya.” 39 Bápɛt babho bɛyaŋ mbi ndu bɛkɛm yi, afori bɔ́ amɔ arɔk ɛbhakayi. 40 Apɛtnsɛm ɛbhě manyu Jɔ́dan, ndǔ nɛbhʉɛt anɛ Jɔ̌n ájwìti nyaka bho, abhak arɛ́. 41 Bɛyǎ bo bárɔ́k ntá yi mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Jɔ̌n ábhɨ́kɨ́ kʉ yɛ̌nyɨŋɨ́ maknkay ɛ́mɔt, kɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́ ɛ̌ti mmǔ anɛ ɛ́chí tɛtɛp.” 42 Bɛyǎ bo mánóko Yesu ɛbhak ɛyɔ.

11

1 Mmǔ amɔt achi nyaka ɛtɔk Bɛ́tani, anɛ áká nnyɛ́n bɛ Lásárɔs. Akwɛ́n nɛme. Bɛ́tani abhak ɛtɔk ɛnɛ María nɛ mɔ́mayi Matá báchɔ̀kɔ. 2 María wu, kɛ áwáti nyaka bɛkak Yesu Acha nɛ bawɛrɛ́riɛp, are tɛsɛ nɛ ɛmɛnɛ́ntí yi. Yi kɛ mɔ́mayi Lásárɔs akwɛnɛ nyaka nɛme. 3 Ɛ́kʉ́ bɔ̌mayi bátó ɛyɔŋ ntá Yesu Acha bɛ, “Acha, mmʉɛrɛ ywɛ anɛ ɔ́kɔ́ŋɔ́ ǎme.” 4 Yesu ághókó nɔ́kɔ́ ntó ɛnɛn arɛm bɛ, “Nɛme ɛnɛ́n nɛ́pú nɛmě nɛwú, nɛ́chí chí bɛ́kʉ bo mángɔ́ bɛtaŋ Mandɛm. Nɛ́twɔ chí bɛ nɛ́mbák ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́kʉ̀ bo mángɔ́ bɛ Mmɔ Mandɛm abhɔŋ bɛtaŋ.” 5 Yesu akɔŋ nyaka Matá nɛ bɔ̌mayi María nɛ Lásárɔs tontó. 6 Yɛ̌ nɔ, mpok yi ághókó bɛ́ Lásárɔs ǎme, achɔkɔ ɛbhak ɛnɛ yi achi ndǔ manywɔp apay. 7 Manywɔp yɔ apay áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, arɛm ntá bakoŋo bhi bɛ, “Sɛ́mpɛ́tnsɛm atú Judɛ́ya.” 8 Bakoŋo bhi bárɛm bɛ, “Ntɔŋ, ɛ́bhɨ́kɨ́ re tat ɛnɛ bǒ batí Israɛl báyàŋ bɛ́tɛmti wɔ nɛ batay mángwáy, ɔbhɛ́ ɔ̌pɛtnsɛm arɛ́?” 9 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Pú maŋɔkɔ́ nywɔp áchi byo nɛ apay bɛ́bho beti bɛ́gháka beku? Mmu anɛ ákɔ̀ nɛ ngósí, apú chɨŋti nɛkwɛn mbɔnyunɛ ǎghɔ̀ ɛrɔ́ŋɔ́ mmɨk. 10 Kɛ mmu anɛ ákɔ̀ nɛ bɛti ǎchɨ̀ŋti ankwɛn mbɔnyunɛ mbaŋ apu ghɔ.” 11 Yesu átɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɛkay ɛnɛn, aghati yɛ bhɔ bɛ, “Mmʉɛrɛ ywɛsɛ Lásárɔs akwɛn kɛnɔ́, kɛ nchí rɔŋ mɛ́ŋɛ́mɛ yi ndǔ kɛnɔ́.” 12 Bakoŋo bhi bárɛm bɛ, “Acha, mbák ǎbhʉ̀rɛ kɛnɔ́, chɔŋ aŋɛmɛ, ambak sayri.” 13 Kɛnɔ́ ɛkɛn Yesu árɛ́mɛ́ nyaka bɛ Lásárɔs ǎbhʉrɛ kɛbhak chi nɛwú kɛ bákáysi bɛ Yesu arɛm chi bɛ Lásárɔs ábhʉ̀rɛ kɛnɔ́ mbɔ́ŋ. 14 Ɛ́kʉ́, yɛ Yesu aghati bhɔ kpoŋoroŋ bɛ, “Lásárɔs agu, 15 nɛ ɛ̌ti yɛka, mbɔ̌ŋ maŋák bɛ mpú arɛ́ mbɔnyunɛ ɛfakari chi bɛ be mǎnókó. Sɛ́ndɔ́k sɛ́ngɔ́ yi.” 16 Tɔmás anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Ɛfák, arɛm ntá batɨ bakoŋo Yesu abhɛ́nɛ́fú bɛ, “Sɛ́ndɔ́k ká nkwɔ bɛ Yɛ̌ chí nɛwú, sɛ́ngú nɛ yi.” 17 Yesu ágháká nɔ́kɔ́ Bɛ́tani, arɛ́, aghɔ́ bɛ́ mǎnáŋ bábhɛ́mɛ Lásárɔs kpát ɛfʉɛt manywɔp anwi. 18 Bɛ́fu Bɛ́tani bɛ́gháka Yerúsalɛm achi nyaka mbɔ nɛkɔ̌ bɔkilomɛta babay nɛ ɛbhɔk, 19 nɛ bɛyǎ bo Israɛl bárɔ́k bɛ́wáka nɛ Matá nɛ María ndǔ nɛwú mɔ́mayap. 20 Matá ághókó nɔ́kɔ́ bɛ́ Yesu ǎtwɔ̀, afú, arɔk atɛmɛri yi ɛnɛ́ María árɔ́bhɛ́ anywɔ́p. 21 Matá ághɔ́ nɔ́kɔ́ Yesu, arɛm bɛ, “Acha, mbɔ ɔchí fá, mbʉ mɔ́maya abhɨkɨ gu! 22 Kɛ ndɨ́ŋɨ́ bɛ yɛ̌ chí nɛ́nɛ, yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́bhɛ́bhɛ́ Mandɛm ǎchyɛ.” 23 Yesu aghati Matá bɛ, “Chɔŋ mɔ́mayɛ ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” 24 Matá arɛm bɛ, “Ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ chɔŋ ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ɛwak ɛnɛ bawú mankɛm bápɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, ndǔ ngwɛnti mmɨk.” 25 Yesu arɛm bɛ, “Mɛ kɛ nchí kʉ bawú mampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, mámbak nɛpɛ́m. Mmu anɛ ánókó mɛ, yɛ̌ angú gú, chɔŋ ampɛt ambak nɛpɛ́m. 26 Nɛ yɛ̌ agha anɛ áchí nɛpɛ́m, anoko mɛ, apú gú wáwák. Matá, ɔnókó bɛyɔŋ ɛbhɛn?” 27 Matá akɛmɛ bɛ, “Acha, nnókó. Nnókó bɛ́ ɔchí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, Mmɔ Mandɛm anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛ́twɔ fá amɨk.” 28 Matá árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, arɔk abhɨŋɨ mɔ́mayi María, aghati yí ndǔ ɛyu bɛ, “Ntɔŋ atwɔ, nɛ ǎyáŋ bɛghɔ wɔ́.” 29 María ághókó nɔ́kɔ́ nɔ́, afate, áyák arɔk ntá Yesu. 30 Yesu abhɨ́kɨ́ re ghaka nyaka ɛtɔk, abhak chí ndǔ nɛbhʉɛt anɛ Matá atɛmɛri yi. 31 Bo Israɛl abhɛn báchí anywɔ́p nɛ María báwaka nɛ yi, bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ yi afate áyák áfú nɛfí, bákóŋo yi nɛ nkaysi bɛ ǎrɔ̀ŋ ndǔ nnɛm bɛdi kɛbhɔ arɛ. 32 María arɔk nɛbhʉɛt anɛ Yesu achi. Nɛghɔ́ yí ághɔ́ Yesu, akwɛ́n yi bɛkak abho bɛrɛm bɛ, “Acha, mbɔ ɔchí fá, mbʉ́ mɔ́maya abhɨ́kɨ́ gú!” 33 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ María ádì nɛ bo Israɛl abhɛn bátwɔ́ bɛ́wáka nɛ yi bádì nkwɔ, ɛ́tɔ́k yi tɛ antɨ, ntínso nɛ́kɛ́m yi. 34 Abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Bábhɛ́mɛ́ yi fá?” Bákɛmɛ yi bɛ, “Acha, twɔ́ ghɔ́.” 35 Yesu adi. 36 Ɛ́kʉ́ bo Israɛl bhɔ bábhó bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, “Akɔŋ nyaka Lásárɔs achá! Ghɔ ndu áré di.” 37 Kɛ mbɔk ɛyap báré rɛm chi bɛ, “Yi mmu ákʉ́ nnɛ́mámɨ́k ǎghɔ mbaŋ, apú kwáy nyaka bɛkʉ bɛ Lásárɔs ákɛ́ gú?” 38 Ɛ́pɛ́t ɛtɔk Yesu tontó, afa, arɔk ndǔ nnɛm. Nnɛm ɛnɔ nɛ́bhak chi mbok anɛ achi ndǔ sɛtárɛ́bhɛ́. Mánaŋ básɔt nyaka ntay nɛgho bákúti nyǔnɛm. 39 Yesu aghati yɛ bo abhɛn bachi arɛ bɛ, “Bɨŋɨrí ká ntay ɛnɔ fɛrɛ́.” Kɛ Matá, manɔ ngú arɛm bɛ, “Acha, ɛriɛp ɛ́ya chɔŋ ɛncha. Ɛ́kʉ manywɔp anwi ɛchɔŋ ɛnɛ́ bábhɛ́mɛ́ yi!” 40 Yesu aghati Matá bɛ, “Matá, pú ngátí wɔ́ bɛ mbák ɔnókó, chɔŋ ɔ́ngɔ́ bɛtaŋ Mandɛm?” 41 Bábɨ́ŋɨri yɛ ntay ɛnɔ báfɛ́rɛ anyǔ nnɛm. Yesu ayoŋ amɨ́k ayɨŋɨ mfay arɛm bɛ, “Ɛta, nkáká wɔ bɛ́ ɔghok mɛ. 42 Ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɔ̌ghok mɛ mpoknkɛm, kɛ ndɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ chí ɛ̌ti bo abhɛn bachi fá téé bɛ́ mánkwáy mɛnoko bɛ wɔ kɛ ɔ́tó mɛ fá amɨk.” 43 Yesu árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, abɨk bɛ, “Lásárɔs, fú twɔ́!” 44 Lásárɔs mmu anɛ ánáŋ ágú nyaka, afú ndǔ nnɛm, nɛ ndɛn ɛnɛ mánɛ́bhɛ́ yí amɔ nɛ bɛkak nɛ bɛsí kɛ bábhɛ́mɛ yi. Yesu aghati bɔ bɛ, “Kaŋarí ká ndɛn ɛyɔ yi amʉɛt, bɛ yi ándɔ́k.” 45 Bɛyǎ bo Israɛl abhɛn bakoŋo María bághɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu ákʉ́, mánóko yi. 46 Kɛ mbɔk yap báfá bárɔ́k ntá bǒnkwɔ Fárisi bághati bhɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu akʉ. 47 Bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Fárisi bábhɨ́ŋɨ bo ndǔ ɛchɛmɛ́ bǒbati Israɛl. Báchɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɛbhʉɛt amɔt bárɛm bɛ, “Chɔŋ sɛ́nkʉ ná? Mmǔ-nɛ ǎtɔ̀ŋ bɛyǎ bɛrɨŋɨ́ maknkay. 48 Mbák sɛ́ndɔ́ yi andɔk ambɨ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn, chɔŋ yɛ̌ntɨkɨ mmu anoko yi. Nɛ mbák ɛ́mfákárí ɛnyu yɔ, bǒ Rom bátwɔ́ mánchɔŋti ɛkɛrákap Mandɛm ɛyɛsɛ nɛ ɛtɔk ɛyɛsɛ.” 49 Kɛ mmǔ wap amɔt anɛ áká nnyɛ́n bɛ Káyfas anɛ achí nyaka mǔngo bachiǎkap Mandɛm ndǔ mmíɛ́ ɛnɔ, arɛm ntá yap bɛ, “Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ yɛ̌nyɨŋ! 50 Bǎbhɨkɨ rɨŋɨ bɛ ɛrɨ ntá yɛka bɛ mmu amɔt ángú ɛ̌ti bo mankɛm ɛcha bɛ ɛtɔk ɛnkɛm ɛnɛm?” 51 Káyfas abhɨ́kɨ́ rɛm nyaka nɔ chi mbɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fú ndǔ nkaysi yi. Mandɛm kɛ ákʉ́ nyaka bɛ yi andɛm nɔ mbɔ mǔngo bachiǎkap ndǔ mmíɛ́ ɛnɔ. Arɛm bɛ́ chɔŋ Yesu ángú ɛ̌ti bo Israɛl mankɛm. 52 Yesu abhɨkɨ bhɔ́ŋ nyaka bɛ́gu chí ndiɛrɛ ɛ̌ti bo Israɛl. Abhɔ̌ŋ nyaka bɛ́gu ɛ̌ti bɔ̌ Mandɛm abhɛn bátáká mmɨk nkɛm bɛ mambak ndǔ nkwɔ́ amɔt. 53 Bɛ́bhó ɛwak ɛyɔ, bǒbati bo Israɛl báré yáŋ mbi bɛ́wáy Yesu. 54 Yesu kɛpɛrɛ kɔ yɛ kpoŋoroŋ atú ɛtɔk bo Israɛl. Afa arɛ́, arɔk atú ɛtɔk ɛnɛ ɛchi kɛkwɔt nɛ baso, amɛm ɛtɔk ɛnɛ bábhɨŋɨ bɛ Ɛfraim, abhak arɛ nɛ bakoŋo bhi. 55 Mpok mɛnyiɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ bo Israɛl arɔp kɛkwɔt. Bɛyǎ bho báfa ndǔ bɔ̌bɛtɔk bhap bako, barɔk Yerúsalɛm ɛnɛ́ mpok ɛpǎ ɛyɔ ábhɨ́kɨ́ re ghaka, ndu bɛkʉ bɛ mámbák pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm mbɔ ɛnyu bo Israɛl bákʉ nɔkɔ nyaka. 56 Bǒ bhɔ báyàŋ nyaka Yesu, nɛ ndu báchɛ́mɛ́ amɛm ɛkɛrákap Mandɛm báré bhɛ́p batɨ bɛ, “Bǎkáysí bɛ́ yí? Bǎkáysí bɛ́ apu twɔ ndǔ ɛpǎ?” 57 Bǒbati bachiǎkap nɛ bǒnkwɔ Fárisi báchyɛ́ nyaka ɛyɔŋ bɛ yɛ̌ agha anɛ árɨŋɨ ɛbhak ɛnɛ Yesu achi, ángátí bhɔ́ bɛ mánkɛ́m yi.

12

1 Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ ɛ́rɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ manywɔp atandat, Yesu afa arɔk Bɛ́tani. Bɛ́tani abhak ɛtɔk Lásárɔs anɛ Yesu akʉ yi apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. 2 Arɛ́, bákʉ́ yi nɛnyíɛ́ běku. Matá kɛ áfʉɛ̀t nyaka nɛnyíɛ́. Lásárɔs abhak mmu amɔt ndǔ bo abhɛn bachɔkɔ mányiɛ nɛnyíɛ́ nɛ Yesu. 3 María asɔt ɛsáyrí ɛ́kpɛ́mɛ́ bawɛrɛ́riɛp amɛn áyá nkáp apɨkɨri bɛkak Yesu, antɛsɛ nɔkɔ nɛ ɛmɛnɛ́ntí yi. Ɛkɛt ɛnkɛm ɛ́jwi nɛ ɛrɨ́tí ɛriɛbhɛ́ bawɛrɛ mɔ. 4 Júdas Iskariɔt, nkoŋo Yesu amɔt anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛti yi arɛm bɛ, 5 “Bákway mbʉ bɛti bawɛrɛ́riɛp amɛn anchyɛ nkáp anɛ́ nkʉbɛtɨk ányiɛ ndǔ mmíɛ́. Ndaká yí bábhɨ́kɨ́ tí mɔ́ mánsɔt nkáp mánchyɛ ntá bachɛ́bhɛ́bho?” 6 Júdas abhɨkɨ rɛm nyaka ɛnyu ɛyɔ chi bɛ ǎghɔ báchɛ́bɛ́ bho ntínso. Arɛm nɔ chi ndu ábhɔ́ŋɔ́ nyaka ntɨ ngɛ́p. Nɛ ndǔ nkwɔ bakoŋo Yesu, yi kɛ áchí nyaka mbʉrɛ nkáp, nɛ ǎsɔ̀t nyaka aywi arɛ́ ansɛm ansɛm anyiɛ nɔkɔ. 7 Yesu arɛm bɛ, “Dɔ̌ yí! Ɛ́rɨ yi ambʉrɛ bawɛt amɛn bɛ ámbák ndǔ nywɔp ɛnɛn bábhɛmɛ mɛ. 8 Bachɛ́bhɛ́bho bachi nɛ bhe mpoknkɛm, kɛ mpú bhak nɛ bhe mpoknkɛm.” 9 Bɛyǎ bo Israɛl bághókó nɔ́kɔ́ bɛ́ Yesu achi Bɛ́tani, bárɔ́k arɛ, puyɛ̌ ndiɛrɛ ndu bɛ́ghɔ Yesu kɛ ndu bɛghɔ Lásárɔs nkwɔ mmǔ yi akʉ apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. 10 Ɛ́kʉ́ bǒbati bachiǎkap Mandɛm báté ɛyu bɛ mángwáy Lásárɔs nkwɔ. 11 Báyàŋ nyaka bɛ mángwáy Lásárɔs nkwɔ mbɔnyunɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari nɛ yi ɛ́kʉ́ nyaka batɨ̌ bo Israɛl bábʉɛ̀ bhɔ, mánoko nɔkɔ Yesu. 12 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, bɛyǎ bo abhɛn bátwɔ́ ndǔ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ bághók bɛ́ Yesu ǎtwɔ̀ Yerúsalɛm. 13 Ɛ́kʉ́ bo babho bɛ́kpɔ́ti bɛ́wɔ̌amáŋ mandɔkɔ nɔkɔ bɛtɛmɛri yi, mámbɨk mandɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Sɛ́mbɨ́tí Mandɛm mfay! Mandɛm ánjɛ́t mmu anɛ átwɔ̀ ndǔ nnyɛ́n Acha! Sɛ́mbɨ́tɨ́ Mfɔ bo Israɛl!” 14 Yesu asɔt mɔ́mpɔŋɔ batu, achɔkɔ yɔ́ ansɛm nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu básɨŋɨ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, 15 “Bǒ ɛtɔk Síɔn, bǎkɛ́ cháy. Ghɔ́ ká, Mfɔ ywɛka ǎtwɔ̀, chɔ́kɔ́, amfay mɔ́mpɔŋɔ batu.” 16 Mpok anɛ barak ayɔ áfákárí, baghɔk Yesu kɛjwimɛm bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn básɨŋɨ ɛ̌ti yi kɛ bɛ́fù nɔ́ tɛtɛp. Kɛ mpok Yesu apɛrɛnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nɛ Mandɛm asɔt yi amfay achyɛ yi kɛnókó, bátɨk yɛ bɛ básɨŋ nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɔ ɛ̌ti yi. Bátɨk nkwɔ́ ɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛ́fákári ntá yi. 17 Bo abhɛn bachi nɛ Yesu mpok yi ákʉ́ Lásárɔs afu ndǔ nnɛm báre ghati bo ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí mbɔ batísiɛ Yesu. 18 Ntí anɛ bɛyǎ bo bárɔ̀ŋ nyaka bɛghɔ Yesu chí bɛ, bághok bɛ́ yi akʉ ɛrɨŋɨ́ maknkay ɛyɔ. 19 Bǒnkwɔ Fárisi bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ bɛyǎ bo bárɔ̀ŋ ntá Yesu bábho yɛ bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, “Sɛ́wày chí mmʉɛt. Yɨ́ŋɨ́, mmɨk nkɛm arɔbhɛ koŋo chi yi.” 20 Mbɔk bǒ Grik nkwɔ báchí nyaka ndǔ nkwɔ bho abhɛn bárɔ́ŋɔ́ Yerúsalɛm bɛchyɛ bakak ntá Mandɛm ndǔ mpok Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ. 21 Bǒ Grik bhɔ bárɔ́k ntá Fílip anɛ áfú nyaka Bɛtsáida, atú Gálili barɛm bɛ, “Ɛta, sɛ́yàŋ bɛ́ghɔ Yesu.” 22 Fílip afa, arɔk aghati Andru. Bɔ́ bati apay bárɔ́k baghati Yesu. 23 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mpok akway anɛ Mandɛm ákʉ̀ bo mánchyɛ́ Mmu anɛ áfú ntá yi kɛnókó. 24 Tɛtɛ̌tɛp, mbák bábhɨ́kɨ́ pɨ nyɛ́sɛ́ nchwi amɨk nɛ́mpɔ́, nɛ́bhak chi nyɛ́sɛ́ nchwi nɛmɔt. Kɛ mbák mámpɨ́ nyɛ́sɛ́ nchwi amɨk nɛ́mpɔ, nɛ́nchak, nɛ́chyɛ bɛyǎ nchwi nkɔ. 25 Mmǔ anɛ ákɔ́ŋɔ́ nɛpɛ́m ɛni, ǎnɛm nɔ́, kɛ mmu anɛ ápú re fyɛ ntí ndǔ nɛpɛ́m ɛni ɛnɛn fá amɨk apu nɛ́m nɔ́, ǎbhɔŋ nɔ́ kpát anchwe ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. 26 Mmu anɛ áká bɛtok mɛ, abhɔŋ bɛ́kóŋo mɛ. Nɛ nɛbhʉɛt anɛ mɛ̌bhák, arɛ́ kɛ̌ nkʉbɛtɨk awa ábhák nkwɔ. Mbák mmu ántók mɛ, Ɛtaya ǎkʉ yi ambɔŋ kɛnókó.” 27 Yesu arɛm bɛ, “Nɛ́nɛ, ntɨ ɛna nɛ́pú amɛm kpák. Chɔŋ ndɛm bɛ yi? Chɔŋ ndɛm chí bɛ ‘Ɛta, fɛrɛ́ mɛ ndǔ ɛsɔŋɔri ɛnɛ ɛ́twɔ̀ nɛ́ kɛ?’ Wáwák! Mbɔ̌ŋ ɛ̌ti ɛsɔŋɔri ɛnɛ́ kɛ ntwɔ́ fá amɨk! 28 Ɛta, kʉ bo mánchyɛ́ nnyɛ́n ɛna kɛnókó.” Yesu árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, ɛyɔŋ ɛ́fú amfay ɛrɛm bɛ, “Nnáŋ nkʉ nnyɛ́n ɛna nɛ́mbɔ́ŋ kɛnókó nɛ chɔŋ mpɛt nkʉ nɔ.” 29 Bɛyǎ bo abhɛn bachi arɛ́ téé bághókó nɔ́kɔ́ ɛyɔŋ ɛyɔ, bare rɛm bɛ, “Nɛfaŋ kɛ ásáy!” Báchák bɛ, “Ángɛl Mandɛm árɛ̀m kɛpɨ nɛ yi.” 30 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Ɛyɔŋ ɛnɛ ɛ́twɔ́ ɛ̌ti yɛka. Ɛbhɨkɨ twɔ ɛ̌ti ya. 31 Mpok akway anɛ Mandɛm átàŋ mmɨk nɛ, mpok ákway anɛ báfɛ̀rɛ mfɔ mmɨk nɛ ndǔ kɛfɔ ɛki. 32 Nɛ mǎnáŋ mamkpáŋ mɛ amfay ndǔ ɛkotákátí, chɔŋ nja bǒ mankɛm bɛ mándɔ́ mmɨk mantwɔ ntá ya.” 33 Yesu arɛm bɛyɔŋ ɛbhɛn ndu bɛtɔŋ ɛnyǔ nɛwú ɛnɛn yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́gu. 34 Bɛyǎ bo abhɛn báchí arɛ bárɛ́m bɛ, “Ɛkáti Mandɛm ɛ́ghati bhɛsɛ bɛ, ‘Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò apú gú. Ndaká yí ɔ́rɛ̀m bɛ chɔŋ mánsɔt mmu anɛ áfú ntá Mandɛm mango ndǔ ɛkotákátí? Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm chi agha?’” 35 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Ɛrɔ́ŋɔ́ ɛ́bhʉɛ́t nɛ bhe ndu mɔ́mbɨŋɨ mpok. Dɔk yɛ ka ambɨ bɛkɔ ndǔ mpok anɛ ɛrɔ́ŋɔ́ ɛ́bhʉɛ́t nɛ bhe, bɛ ɛjuri ɛkɛ twɔ ɛmfɔkɔri bhe. Mmǔ anɛ ákɔ̀ amɛm ɛjuri, apú rɨŋɨ ɛbhak ɛnɛ yi árɔ̀ŋ. 36 Sɨkɨ́ ká ntɨ nɛ mmǔ anɛ áchyɛ bɛdiɛ́rɛ́ nɛ́nɛ, ndǔ yi abhʉɛ́t nɛ bhe, bɛ́ mǎmbák bɔ̌ bɛdyɛrɛ.” Yesu árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, arɔk abhɛsɛ ɛbhak ɛnɛ́ bo bápú kwáy bɛghɔ yi. 37 Yɛ̌ndu yi ákʉ́ bɛyǎ mɛnyɨŋɨ́ maknkay bɛsí ɛbhap, bábhɨ́kɨ́ noko yí. 38 Ɛ́bhak ɛnyu ɛyɔ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya árɛ́mɛ́ tɛntɛp bɛ́ chɔŋ ɛ́mfakari, ɛ́mfú tɛtɛp. Nɔ chí bɛ, “Ɛta Mandɛm, agha ánókó ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛ́gháti bhɔ? Agha ághɔ́ bɛtaŋ ɛbhɛ?” 39 Bǒbhɛn bábhɨkɨ kwáy nyaka mɛ́nóko, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu Aisáya apɛt árɛ́mɛ́ nyaka bɛ 40 “Mandɛm akʉ bɔ́ mámbák amɨ́k nɛ́mɛ́nɛ́mɛ́, agwɔ́t batɨ ayap, báchí mbɔ bo abhɛn bákútí amɨ́k bɛ bákɛ́ ghɔ́ mbaŋ, nɛ bɛ́ batu yap ákɛ́ ghók yɛ̌nyɨŋ, nɛ bɛ bákɛ́ jwimɛm, mantwɔ ntá ya, mbú bhɔ.” 41 Aisáya arɛm nyaka nɔ mbɔnyunɛ aghɔ nyaka kɛnókó Yesu, nɛ are rɛm ɛ̌ti yi. 42 Kɛ yɛ̌ndu bɛyǎ bo mánóko nyaka Yesu, bábhɨ́kɨ́ rɛm kpoŋoroŋ bɛ mánóko, ndu báchày bǒnkwɔ Fárisi, bɛ bákɛ́ bók bhɔ ndǔ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkímʉɛt. 43 Bákɔŋ kɛnókó ɛkɛn bǒ mmɨk báchyɛ̀ bhɔ, ɛcha kɛnókó ɛkɛn Mandɛm áchyɛ. 44 Yesu arɛm nɛ ɛyɔŋ amfay bɛ, “Mmǔ anɛ ánókó mɛ, abhɨ́kɨ́ noko chí mɛ, anókó mmu anɛ ato mɛ nkwɔ. 45 Nɛ mmǔ anɛ ághɔ́ mɛ, ághɔ̌ mmu anɛ átó mɛ nkwɔ. 46 Ntwɔ fá amɨk mbɔ ɛrɔ́ŋɔ́ bɛ́ yɛ̌ agha anɛ ánókó mɛ, ákɛ́ rɔp amɛm ɛjuri. 47 Mmu anɛ ághókó ɛyɔŋ ɛya kɛ yi kɛkʉ mbɔ ɛnyǔ yí ághókó, mpú táŋ yí. Mbɨ́kɨ́ twɔ fá amɨk bɛ́táŋ bo, ntwɔ chi bɛpɛmɛ bho. 48 Ɛnyɨŋ ɛ́chí ɛnɛ ɛ́taŋ mmu anɛ ábyak mɛ, yi kɛnókó ɛyɔŋ ɛya. Chɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ndɛ́mɛ́ mɛntaŋ yi ndǔ nywɔp ɛnɛn bátaŋ bo. 49 Ɛbhɔŋ bɛbhak ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n ndɛ́mɛ́, mbɨ́kɨ́ rɛm chí ndǔ bɛtaŋ ɛbha. Ɛtaya mmu átó mɛ kɛ ághátí mɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ mbɔ́ŋɔ́ bɛ́rɛm. 50 Nɛ ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɛyɔŋ ɛyi ɛnɛ yí áchyɛ́ mbɔ ɛbhé ɛ́twɔ̀ nɛ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. Ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌rɛ̀m yɛ chí ɛnɛ́ Ɛta ágháti mɛ ndɛm.”

13

1 Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ ɛ́pɛ́rɛ ghaka, Yesu arɨŋɨ bɛ mpok akway anɛ yi árɔ mmɨk, ampɛtnsɛm ntá ɛtayi. Ndǔ yi ákɔ́ŋ nyaka bǒbhi fá amɨk, nɛ́nɛ atɔ́ŋ bɛ́ akɔŋ bɔ acha. 2 Mpok Yesu áchɔ́kɔ́, ányìɛ nɛnyíɛ́, běku nɛ baghɔkɔ́ bhi. Satan anáŋ achwe nyaka antí Júdas, mmɔ̌ Símun Iskariɔt, ndu bɛkʉ yi ántí Yesu. 3 Yesu arɨ́ŋɨ́ bɛ ɛtayi achyɛ yi bɛtaŋ amfay mɛnyɨŋ mɛnkɛm, nɛ bɛ́ yí afú chí ntá Mandɛm nɛ ǎpɛ̀tnsɛm ntá Mandɛm. 4 Mpok báchɔ́kɔ́ mɛnyiɛ nɛnyíɛ́ ɛnɔ, Yesu afaté, afɛrɛ ɛ́wɛt ɛyi amʉɛt, asɔt táwáy atɛ́m ɛbho. 5 Asɔt yɛ manyiɛp afyɛ́ ndǔ ɛnyɨŋ, abho bɛso bɛkak bakoŋo bhi, antɛsɛ nɔkɔ nɛ táwáy anɛ yi átɛ́mɛ́ ɛbho. 6 Áchwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ ntá Símun Píta, Píta arɛm bɛ, “Acha, ɔ̌yàŋ bɛso bɛkak ɛbha?” 7 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Nɛ́nɛ, ɔbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ntí anɛ mɛ̌kʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌kʉ̀, kɛ ansɛmpok chɔŋ ɔ́njwimɛm.” 8 Píta arɛm bɛ, “Ɔbhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛso mɛ bɛkak wáwák.” Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Mbák mbɨ́kɨ́ so bɛkak ɛbhɛ, nɔ mɛmay nɛ wɔ sɛ́may.” 9 Píta arɛm ntá Yesu bɛ, “Acha, ɔ́kɛ́ so chi ndiɛrɛ bɛkak ɛbha, sǒ amɔ́ ya nɛ ntí wa nkwɔ!” 10 Yesu aghati yi bɛ, “Mmǔ anɛ ánáŋ ásó mmʉɛt, abhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ bɛso mmʉɛt, ɛbhɨkɨ fʉɛt bɛkak ɛbhi, mbɔnyunɛ mmʉɛt nkɛm achi pɛ́pɛ́p. Nɛ bǎchi pɛ́pɛ́p, kɛ puyɛ̌ yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka.” 11 Yesu anáŋ arɨ́ŋɨ́ nyaka mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛti yi. Ɛ̌ti yɔ kɛ yi árɛ́mɛ́ bɛ, “Puyɛ̌ be mankɛm kɛ bǎchí pɛ́pɛ́p.” 12 Ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛ́só bɛkak ɛbhap, akɛmɛ nkú amʉɛt, apɛtnsɛm, arɔk, achɔkɔ amɨk. Abhɛ́p bhɔ bɛ, “Bǎjwímɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ nkʉ́ ntá yɛka? 13 Bǎbhɨ̀ŋɨ mɛ bɛ, ‘Ntɔŋ’ nɛ ‘Acha’ nɛ ɛ́chí tɛtɛp. Nchí Ntɔŋ nɛ Acha ntá yɛka. 14 Mbák mɛ, Acha nɛ Ntɔŋ aywɛka nsó bɛkak ɛbhɛka, be nkwɔ bǎbhɔŋ bɛso bɛkak batɨ! 15 Ntɔ̌ŋ be chi ɛrɨŋ bɛ be nkwɔ mǎnkʉ́ nɔ́kɔ́ mbɔ ɛnyǔ nkʉ. 16 Tɛtɛ̌tɛp, mǔbɛtok apú cha chi-bɛtok aywi, nɛ mǔnto apú cha mmǔ anɛ átó yi. 17 Nɛ́nɛ, bǎrɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn. Chɔŋ ɛndɨ ntá yɛka ɛncha mbák bǎkʉ̀ bhɔ. 18 Mpú rɛm chi ɛ̌ti yɛka mankɛm, ndɨ́ŋɨ́ bo abhɛn njábhɛ́. Ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́ghàti bhɛsɛ ɛ́bhɔŋ bɛ́fú kpoŋoroŋ mbɔ ɛnyu basɨŋɨ bɛ, ‘Anɛ ányíɛ́ nɛnyíɛ́ nɛ mɛ ǎti chɔŋ mɛ.’ 19 Nchí ghati bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ́nɛ ndu bɛ́bhɨ́kɨ́ re fakari, bɛ́ mɛ́náŋ mɛ́mfákárí, mǎnókó bɛ, ‘Nchí mmu nchí’ mpoknkɛm.” 20 Tɛtɛ̌tɛp, “Mmǔ anɛ ásɔ̀t yɛ̌ agha anɛ ntó sayri, ǎsɔt mɛ. Nɛ mmǔ anɛ ásɔ́rɛ́ mɛ́ sayri, ǎsɔt mmǔ anɛ átó mɛ.” 21 Yesu árɛ́m nɔ́kɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn, ntɨ nɛ́ré sɔŋɔri yi amɛm, arɛm kpoŋoroŋ bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, mmu ywɛka amɔt ǎtí chɔŋ mɛ.” 22 Bakoŋo bhi bábhó bɛyɨŋɨ batɨ, kɛrɨŋɨ mmu anɛ Yesu árɛ̀m nɔ ɛ̌ti yi. 23 Nkoŋo anɛ Yesu ákɔ́ŋɔ́ tontó abhak chɔ́kɔ́ kɛkwɔt nɛ yi. 24 Símun Píta amak yi nɛ awɔ arɛm bɛ, “Ghatí bhɛ́sɛ́ mmu anɛ ɔ́rɛ̀m nɔ ɛ̌ti yi.” 25 Nkoŋo wu akokosi mmʉɛt nɛ Yesu abhɛ́p yi bɛ, “Acha, chí agha?” 26 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Chi mmu anɛ mɛ̌tap chɔŋ brɛt anɛ amɛm nchán nnok nchyɛ́ yí.” Yesu asɔt yɛ ɛkpɔkɔ́ brɛt atap ndǔ nnok, achyɛ Júdas, mmɔ̌ Símun Iskariɔt. 27 Nɛsɔt Júdas ásɔ́rɛ́ brɛt wu, Satan akó yi anti. Yesu aghati yi bɛ, “Ɔ́kɛ́ chɔŋti mpok bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́yàŋ bɛkʉ.” 28 Bakoŋo Yesu báchák kɛrɨŋɨ ntí anɛ Yesu árɛ́mɛ́ nɔ ntá Júdas. 29 Tɛ̌ndu Júdas kɛ ákɛm nyaka ɛbhǎ nkáp, mbɔk ɛyap báré kaysi bɛ Yesu ǎghàti yi chi bɛ ándɔ́k, ánkú mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ básɔt mɛnyiɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ. Báchák bákáysi bɛ Yesu ato yi ándɔ́k ánchyɛ́ nkáp ntá bachɛ́bhɛ́bho. 30 Júdas ásɔ́rɛ́ nɔ́kɔ́ ɛkpɔkɔ́ brɛt ɛyɔ, afú nɛfí tɛ́mté. Nɛ bɛti bɛ́gʉ́. 31 Júdas áfú nɔ́kɔ́, Yesu arɛm bɛ, “Nɛ́nɛ, chɔŋ bo mángɔ́ ndu báchyɛ Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm kɛnoko, nɛ bɛfʉɛt ntá yi mángɔ ndu bachyɛ Mandɛm kɛnókó. 32 Mbák Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm ákʉ̀ mánchyɛ Mandɛm kɛnókó, mbɔ̌ŋ Mandɛm ǎkʉ̀ bo mánchyɛ Mmu anɛ áfú ntá yi kɛnókó, nɛ chɔŋ ankʉ nɔ tɛ́mté. 33 Bɔ̌bha, mpú pɛrɛ tat nɛ bhe. Chɔŋ mǎnjáŋ mɛ, kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ngátí nyaka bǒbati bo Israɛl, nchí ghati bhe nɛ́nɛ bɛ, ‘Ɛbhak ɛnɛ́ mɛ̌rɔ̀ŋ, bǎpú kwáy bɛ́twɔ arɛ́’. 34 Nchí chyɛ be ɛbhé ɛkɔ. Kɔŋ ka batɨ mbɔnyu nkɔ́ŋ be. Ɛnyu ɛyɔ kɛ̌ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛkɔŋ batɨ. 35 Mbák mǎnkɔ́ŋ batɨ, chɔŋ ɛ́nkʉ bǒ mankɛm mándɨŋɨ bɛ bǎchí bakoŋo bha.” 36 Símun Píta abhɛp Yesu bɛ, “Acha, ɔ̌rɔ̀ŋ fá?” Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɛbhak ɛnɛ́ mɛ̌rɔ̀ŋ, ɔpú kway bɛ́twɔ arɛ́ nɛ́nɛ, kɛ chɔŋ ɔ́nkoŋo mɛ arɛ́ ansɛmpok.” 37 Píta arɛm bɛ, “Acha, ndáká yí mpú kwáy bɛ́kóŋo wɔ nɛ́nɛ? Yɛ̌ chí nɛwú, nká bɛ́gu ɛ̌ti yɛ.” 38 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Ɔbhɛ́ yɛ̌ chí nɛwú ɔká bɛ́gu ɛ̌ti ya? Tɛtɛ̌tɛp, nkɔk apɛrɛ́ kok nkúbhɛ́ bɛti ɛbhɛn, chɔŋ ɔ́ndɛm ndɔŋ ɛ́rát bɛ ɔbhɨkɨ rɨŋɨ mɛ.”

14

1 Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Bǎkɛ́ rɔ batɨ ánsɔ́ŋɔ́rí be amɛm. Sɨkɨ́ ká ntɨ nɛ Mandɛm, mǎnsɨkɨ ntɨ nɛ mɛnkwɔ. 2 Ɛkɛt Ɛtaya ɛbhɔŋ bɛyǎ bɔ̌bɛkɛt. Mbɔ ɛ́pú nɔ, mbʉ mbɨ́kɨ́ ghati bhe bɛ nchí rɔ́ŋ arɛ́ bɛ́tóŋti ɛbhak ntá yɛka. 3 Nɛ nnáŋ, ndɔ́k, ngókó ɛbhak mbʉrɛ́, ntá yɛka chɔŋ mpɛtnsɛm, nsɔt be, bɛ́ nɛbhʉɛt anɛ nchí, bě nkwɔ mambák arɛ. 4 Bǎrɨŋɨ mbi anɛ árɔ̀ŋ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ mɛ̌rɔ̀ŋ.” 5 Tɔmás arɛm ntá Yesu bɛ, “Acha, sɛ́bhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nɛbhʉɛt anɛ ɔ́rɔ̀ŋ, ná sɛ́kwày bɛrɨŋɨ mbi?” 6 Yesu aghati yi bɛ, “Mɛ kɛ nchí mbi, mɛ kɛ nchí tɛtɛp, mɛ kɛ nchí nɛpɛ́m. Yɛ̌ mmu apu kway bɛ́twɔ ntá Ɛta ɛnɛ́ ábhɨ́kɨ́ fʉɛt ntá ya. 7 Mbɔ bǎrɨ́ŋɨ́ mɛ́ tɛtɛp, mbʉ́ bǎrɨ́ŋɨ́ Ɛtaya nkwɔ́. Nɛbho nɛ́nɛ, bǎrɨŋɨ yí nɛ mǎnáŋ bǎghɔ́ yí.” 8 Fílip arɛm bɛ, “Acha, tɔ́ŋ bhɛ́sɛ́ mbɔŋ ɛtayɛ. Ɛnyɨŋ ɛ́chák ɛnɛ sɛ́yàŋ ɛ́pú.” 9 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Fílip, mpok anɛ nkɛm nchí nɛ bhe, yɛ̌ nɔ, ɔbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛ? Mmu ángɔ́ mɛ nɔ́ aghɔ Ɛtaya nkwɔ. Ná ɔ́rɛ̀m yɛ bɛ, ‘Tɔ́ŋ bhɛsɛ́ ɛtayɛ?’ 10 Ɔbhɨ́kɨ́ noko bɛ nchí babhát nɛ Ɛtaya nɛ Ɛtaya achi babhat nɛ mɛ? Mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́ghàti bhe, mpú kʉ nɔ chi ndǔ mmʉɛ́t ɛya. Ɛtaya mmu achí babhat nɛ mɛ ǎkʉ̀ bɛtɨk ɛbhi. 11 Nokó ka ɛnyɨŋ ɛnɛ ngátí bhe bɛ́ nchí babhat nɛ Ɛtaya nɛ Ɛtaya achi babhat nɛ mɛ. Mbák bápú kway mɛnoko mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌rɛ̀m, nokó ká ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌kʉ̀.” 12 Tɛtɛ̌tɛp, “Mmu anɛ asɨkɨ ntɨ nɛ mɛ, ǎkway bɛ́kʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌kʉ̀. Ǎkwáy bɛ́kʉ yɛ̌ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chá ɛbhɛn, mbɔnyunɛ mɛ̌rɔ̀ŋ ntá Ɛtaya. 13 Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɛ́bhɛ́ ndǔ nnyɛ́n ɛna, chɔŋ nkʉ yɔ́ bɛ́ bo mángɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmɔ́ ákʉ̀ nɛ mánchyɛ Ɛta kɛnókó ɛ̌ti Mɔ́ywi. 14 Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bábhɛ́bhɛ́ ndǔ nnyɛ́n ɛna, chɔŋ nkʉ yɔ nta yɛka.” 15 Yesu apɛt aghati baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Mbák bǎkɔŋ mɛ, bʉrɛ́ ká ɛyɔŋ ɛbha. 16 Mbák bǎkʉ̀ nɔ, chɔŋ nnɨk Ɛtaya mmʉɛt, nɛ yi anchyɛ bhe Nkwak achak, yi ambák nɛ bhe mpoknkɛm. 17 Yí chí Ɛfóŋó ɛnɛ ɛ́kʉ̀ bo mándɨ́ŋɨ́ barak anɛ tɛtɛp. Bǒ mmɨk bápú kway bɛsɔt yi nɛ maŋák mbɔnyunɛ bápú kway bɛghɔ yi, nɛ bapu kway bɛrɨŋɨ yí. Kɛ chɔŋ mǎndɨ̀ŋɨ yi mbɔnyunɛ ǎbhák chɔŋ nɛ bhe, nɛ amɛm batɨ yɛka.” 18 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Nnáŋ ndɔ́k, mpú rɔ mǎmbák mbɔ bɔ̌bɛrǎ. Chɔŋ mpɛtnsɛm ntá yɛka. 19 Mandú mpok, bǒ mmɨk bápú pɛrɛ ghɔ́ mɛ kɛ bǎghɔ́ chɔŋ mɛ. Nɛ tɛ̌ndu mpɛt nchi bhak chɔŋ nɛpɛ́m, chɔŋ bě nkwɔ mǎmpɛt mǎmbak nɛpɛ́m. 20 Ndǔ nywɔp ɛnɔ, chɔŋ mǎndɨŋɨ bɛ́ nchí babhat nɛ Ɛtaya, nɛ bǎchi babhat nɛ mɛ, nɛ nchí babhat nɛ bhe. 21 Mmu anɛ ághòk ɛnyɨŋ mɛ̌rɛ̀m ánkʉ mbɔ ɛnyu yi ághókó, yi kɛ áchí mmu anɛ ákɔ́ŋɔ́ mɛ. Nɛ Ɛtaya akɔŋ mmu anɛ akɔŋ mɛ. Mɛnkwɔ́ nchí kɔŋ bɛ yi ántwɔ́ ntá yi, nkʉ yí ándɨŋɨ mɛ.” 22 Júdas, [anɛ áchí kɛkúrí nɛ Júdas Iskariɔt] abhɛ́p Yesu bɛ, “Acha, ndaká yí ɔ́twɔ̀ chɔŋ chi ntá yɛsɛ bakoŋo bhɛ bɛ́kʉ sɛ́ndɨ́ŋɨ́ wɔ, kɛbhák bɛ́ ɔ̌kʉ nɔ chi ntá bǒ mmɨk bachak?” 23 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Mmu anɛ ákɔ́ŋɔ́ mɛ, ǎbhʉ̀rɛ ɛyɔŋ ɛya. Ɛtaya ǎkɔ̀ŋ yi. Nɛ mɛ, nɛ Ɛtaya sɛ́ntwɔ sɛnchɔkɔ nɛ yi. 24 Mmǔ anɛ abhɨ́kɨ́ kɔŋ mɛ, apú bhʉɛrɛ ɛyɔŋ ɛya. Mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bǎghoko mɛ ntɔ́ŋɔ́, bɛ́bhɨ́kɨ́ fu ntá ya. Bɛ́fu chi ntá Ɛtaya mmu átó mɛ. 25 “Ngátí bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɛnɛ́ mbʉɛ́t nɛ bhe. 26 Kɛ Ɛta ǎtò chɔŋ Nkwak ndǔ nnyɛ́n ɛna. Yí wu chi Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. Ánáŋ ántwɔ́, chɔŋ antɔŋ be yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ, ankwak be mǎntɨk mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn ngáti bhe. 27 Nchí rɔ kpák ámbák nɛ bhe. Nchí chyɛ bhe kpák anɛ áfù ntá ya. Puyɛ̌ ɛnyǔ mmɨk áchyɛ̀ bho kpák kɛ̌ mɛ̌chyɛ. Bǎkɛ rɔ batɨ ánsɔ́ŋɔ́rí bhe amɛm, nɛ bǎkɛ rɔ bɛcháy mɛ́mbak amɛm batɨ yɛka. 28 Bǎghok ndu ngátí bhe bɛ, ‘Mɛ̌rɔ̀ŋ, kɛ chɔŋ mpɛtnsɛm ntá yɛká.’ Mbɔ bǎkɔ̀ŋ mɛ mbʉ bǎbhɔŋ maŋák bɛ́ mɛ̌rɔ̀ŋ ntá Ɛtaya, mbɔnyunɛ Ɛtaya acha mɛ. 29 Ngátí nɔ́ bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ́nɛ ɛnɛ́ bɛ́bhɨ́kɨ́ re fakari, nɛ ntí bɛ mɛ́náŋ mɛ́mfákárí, mǎnókó. 30 Mpú pɛrɛ ghati bhe bɛyǎ mɛnyɨŋ mbɔnyunɛ mfɔ mmɨk ǎtwɔ̀. Abhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛtaŋ amfay ya. 31 Kɛ nchí kʉ chí mbɔ ɛnyǔ Ɛtaya ághátí mɛ, bɛ́ bǒ mmɨk mándɨ́ŋɨ́ bɛ́ nkɔŋ yi. Faté ká sɛ́ndɔ́k.”

15

1 Yesu arɛm bɛ, “Mɛ kɛ nchí mbɔ̌ŋ nnɛrɛ́nɔk, nɛ Ɛtaya achi nkwaŋankɨ. 2 Yɛ̌ntɨkɨ ntábhɛ́nɔk awa anɛ́ ápú nyu kɛpɛm, Ɛtaya ǎkpɔt angʉɛp. Nɛ ntábhɛ́nɔk anɛ ányù kɛpɛm, ǎkpɔti batap rɔrɔt amfɛrɛ bɛ́ wú ányú kɛpɛm ancha ɛnyu ɛsɨ́. 3 Bɛyɔŋ ɛbhɛ́n ngátí bhe bɛ́kʉ bǎchí pɛ́pɛ́p. 4 Bat yɛ ka mmʉɛt nɛ mɛ mpoknkɛm, bɛ́ mɛnkwɔ mbát mmʉɛt nɛ bhe. Mbák ntabhɛ́nɔk ápú babhát ndǔ ɛnɔk, ápú nyu kɛpɛm. Ɛnyu yɔ kɛ ɛchi nɛ bhe. Mbák mmǔ abhɨ́kɨ́ bhat mmʉɛt nɛ mɛ, apú kwáy mɛ́nyú kɛpɛm. 5 Mɛ kɛ nchí nnɛrɛ́nɔk. Bǎchí batáp. Mmu anɛ achí babhat nɛ mɛ mpoknkɛm, mɛnkwɔ́ mbak babhát nɛ yi, yí wu kɛ ányù bɛyǎ kɛpɛm. Mbák mpú nɛ bhe, bǎpú kway bɛkʉ yɛ̌nyɨŋ. 6 Mbák mmu apú babhát nɛ mɛ, ǎbhák mbɔ ntábhɛ́nɔk anɛ́ bákpɔ́t báfɛ́rɛ́, ágú. Mányókóti mɛnyǔ batap ayɔ mámɛsɛ ango, ánsɔŋɔ. 7 Mbák mǎndɔk ambɨ bɛbhat mmʉɛt nɛ mɛ, nɛ bɛyɔŋ ɛbha mɛ́mbak amɛm batɨ yɛka, nchí chyɛ bhe yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ babhɛbhɛ mɛ. 8 Ndǔ mǎnyú bɛyǎ kɛpɛm, bǎtɔŋ bɛ bǎchí bakoŋo bha, nɛ ɛyɔ ɛ́kʉ̀ bo mánchyɛ Ɛtaya kɛnókó. 9 Mbɔ ɛnyu Ɛtaya ákɔ́ŋ mɛ, nɔ́ kɛ nkɔ́ŋɔ́ bhe. Bat ka mmʉɛt nɛ mɛ bɛ́ ɛkɔŋ ɛya ɛ́mbák amɛm batɨ yɛka mpoknkɛm. 10 Mbák mǎndɔk ambɨ bɛbhʉrɛ ɛyɔŋ ɛya, mpú rɔ bɛkɔŋ be nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ nchí bhʉɛrɛ Ɛyɔŋ Ɛtaya nɛ yi akɔŋ mɛ mpoknkɛm. 11 Ngátí bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ maŋák ama ámbák nɛ bhe, nɛ bɛ maŋák amɛka anjwi pɔɔt. 12 “Ɛnyɨŋ ɛnɛ nchí ghati bhe chi bɛ mankɔ́ŋ batɨ mbɔnyu nkɔ́ŋ be. 13 Ɛkɔŋ ɛchak ɛ́pú ɛnɛ́ ɛ́chá ɛnɛ ɛ́kʉ́ mmu ánchyɛ́ nɛpɛ́m ɛni ɛ̌ti mamʉɛrɛ bhi. 14 Bǎbhak mamʉɛrɛ bha mbák bǎkʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ngátí bhe. 15 Mpú pɛrɛ bhɨŋɨ be bɛ́ bɔ̌bɛtok, mbɔnyunɛ mmɔ̌bɛtok apu rɨŋɨ nkaysi chi-bɛtɨk ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ̀. Mbɨ́ŋɨ́ bhe bɛ́ mamʉɛrɛ bha mbɔnyunɛ ngátí bé mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n ngókó ntá Ɛtaya mɛnkɛm. 16 Bǎbhɨ́kɨ́ yap mɛ, mɛ kɛ njábhɛ́ bhe ntó bɛ́ mǎndɔ́k mǎnyú kɛpɛm, nɛ bɛ́ kɛpɛm ɛkɛka kɛ́mbák mpoknkɛm. Kʉ ka nɔ́ bɛ Ɛtaya ánchyɛ́ bhe yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɛbhɛ yi ndǔ nnyɛ́n ɛna. 17 Ɛnɛ kɛ nchí ghati bhe bɛ mǎnkɔ́ŋ batɨ.” 18 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Mbák bǒ mmɨk bápap bhe, dɨŋɨ́ ká bɛ báyambɨ bápap mɛ. 19 Mbɔ bǎchí bǒ mmɨk, mbʉ́ mmɨk akɔŋ be nɛ ntí bɛ́ bǎchí bo bhi. Kɛ ndǔ njábhɛ́ bhe mfɛ́rɛ́ nɛ́ntɨ bǒ mmɨk, ɛ̌ti yɔ kɛ̌ bápábhɛ́ be. 20 Bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk ɛnyɨŋ ɛnɛ ngátí nyaka bhe bɛ ‘Mmǔ bɛtok apú cha chi-bɛtok aywi.’ Mbák bǒ mmɨk báchyɛ́ mɛ ɛsɔŋɔri, chɔŋ mánchyɛ be nkwɔ́ ɛsɔŋɔri. Mbɔ bábhʉ́rɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ngátí bhɔ, mbʉ́ chɔŋ mámbʉrɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ be nkwɔ bǎghàti bhɔ. 21 Báchyɛ̀ chɔŋ be bɛsɔŋɔri ɛbhɛn mɛnkɛm ɛ̌ti bǎkoŋo mɛ, mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mmu anɛ átó mɛ fá amɨk. 22 Mbɔ mbɨ́kɨ́ twɔ́ ngátí bhɔ mɛnyɨŋ, mbʉ bákwáy bɛtaŋa mmʉɛt bɛ bábhɨ́kɨ́ kʉ bɛbʉ́. Kɛ nɛ́nɛ, bápú kway bɛtaŋa bɛ babhɨkɨ kʉ bɛbʉ́. 23 Mmu anɛ ápábhɛ́ mɛ, apap Ɛtaya nkwɔ́. 24 Mbɔ mbɨ́kɨ́ kʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay bɛsí bhap ɛbhɛ́n yɛ̌ mmu áchák ábhɨ́kɨ́ re kʉ, mbʉ́ bákway bɛtaŋa mmʉɛt bɛ bábhɨ́kɨ́ kʉ bɛbʉ́. Kɛ bághɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n nkʉ́, yɛ̌ nɔ bápàp mɛ, nɛ bápáp Ɛtaya. 25 Ɛchi ɛnyu ɛyɔ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́ghàti bhɛsɛ ɛmfu tɛtɛp, nɔ chi bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ ‘Bápap mɛ ntí tí.’ 26 Kɛ Nkwak anɛ mɛ̌tò chɔŋ ntá yɛka, ǎfù chi ntá Ɛtaya. Chɔŋ yi angati bhe mɛnyɨŋ ɛ̌ti ya mbɔ ntísiɛ awa. Yi chí Ɛfóŋó mmu ákʉ̀ bo mandɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi tɛtɛp. 27 Bě nkwɔ́ bǎchí batísiɛ́ bha mbɔnyunɛ bachí nɛ mɛ tɛ̌ndu nɛbhǒnɛt.”

16

1 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Ngátí bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́ bǎkɛ́ kwɛn ansɛm. 2 Chɔŋ mámbok bhé ndǔ bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛbhap. Mpok ǎtwɔ̀ anɛ yɛ̌ agha anɛ áwày bhe, akaysi bɛ́ ǎkʉ̀ chí ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ. 3 Báchyɛ̀ chɔŋ be bɛsɔŋɔri ɛbhɛn, mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ Ɛtaya nɛ bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛ. 4 Kɛ ngáti bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́ mpok anaŋ ánkwáy anɛ bɔ bɛ́fàkari, mǎntɨk bɛ nnáŋ ngátí bhe. “Mbɨ́kɨ́ ghati bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn mpok bǎhó bɛkoŋo mɛ mbɔnyunɛ nchí nyaka nɛ bhe. 5 Kɛ nɛ́nɛ nchí pɛtnsɛm ntá mmu anɛ átó mɛ, Yɛ̌ nɔ, yɛ̌ mmu ywɛka abhɨ́kɨ́ bhɛp mɛ bɛ, ‘Ɔ̌rɔ̀ŋ fá?’ 6 Batɨ ayɛka ájwí nɛ́nɛ nɛ basɛ́mɛ́ mbɔnyunɛ ngátí bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn. 7 Yɛ̌ ndu ɛchi nɔ, nchí ghati bhe ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi tɛtɛp. Ɛ́rɨ ntá yɛka bɛ́ ndɔ́k mbɔnyunɛ mbák mbɨ́kɨ́ rɔŋ, Nkwak apú twɔ́ ntá yɛka. Kɛ mbák ndɔ́k, chɔŋ ntó yi ntá yɛka. 8 Nɛ ánáŋ ántwɔ́, chɔŋ ankʉ bǒ mmɨk mangɔ bɛ báchí bǒ bɛbʉ́, mángɔ bɛ mɛ nchí chak bɛsí Mandɛm, nɛ mangɔ bɛ bɛkwɛ́nɛ́ bɛchi nɛ bhɔ ndǔ nɛtaŋ anɛ bɔ bátàŋ mɛ. 9 Ǎkʉ bɔ mangɔ bɛ bachi bǒ bɛbʉ́ mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ noko mɛ. 10 Ǎkʉ bɔ mangɔ bɛ nchí chak bɛsí Mandɛm mbɔnyunɛ mɛ̌rɔ̀ŋ ntá Ɛtaya nɛ bǎpú pɛrɛ ghɔ́ chɔ́ŋ mɛ. 11 Ǎkʉ mángɔ́ bɛ chɔŋ mántáŋ bǒ bɛbʉ́ ɛwak ɛ́mɔt, tɛ̌ndu Mandɛm átáŋ mfɔ mmɨk, afɛrɛ yi ndǔ kɛfɔ ɛki. 12 “Mbɔ̌ŋ bɛyǎ mɛnyɨŋ bɛghati bhe, kɛ mbák ngátí bhe bɔ mɛnkɛm nɛ́nɛ, bǎpú kway bɛ́jwimɛm. 13 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ kɛ ákʉ̀ chɔŋ bo mándɨŋɨ tɛtɛp nkɛm anɛ áyɨ́ŋɨ́ Mandɛm. Anaŋ ántwɔ́ chɔŋ ankʉ mǎndɨŋɨ tɛtɛp nkɛm, mbɔnyunɛ ápú rɛm chi ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fú yi antɨ. Ɛnɛ́ yi aghoko kɛ árɛ̀m, nɛ chɔŋ angati bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́twɔ̀ ambɨ. 14 Chɔŋ anchyɛ mɛ kɛnókó mbɔnyunɛ ǎsɔ̀t chɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá ya, angati bhe. 15 Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ Ɛtaya chi ɛya nkwɔ. Nɔ́ kɛ ngátí bhe bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ághàti chɔŋ bhe, ǎsɔt chi ntá ya.” 16 Yesu arɔk ambɨ bɛghati baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Mandu mpok, bǎpú pɛrɛ ghɔ mɛ. Kɛ mandú mpok, chɔŋ mǎmpɛt mǎngɔ mɛ.” 17 Mbɔk baghɔkɔ́ bhi báré rɛm nɛ batɨ bɛ, “Ɛnɛ́ yí árɛ̀m nɔ chí yí. Yí bhɛ mandú mpok, sɛ́pú pɛrɛ ghɔ́ yí, nɛ mandú mpok chɔŋ sɛ́mpɛt sɛ́ngɔ́ yi. Apɛt arɛm bɛ chi mbɔnyunɛ yí ǎrɔŋ ntá ɛtayi. Nɔ́ bɛ́ yí?” 18 Bápɛt báré rɛm nɛ batɨ bɛ, “Yi bɛ́ ‘Mandu mpok’, mandú mpok, nɔ bɛ́ yi?” Sɛ́bhɨ́kɨ́ jwimɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́. 19 Yesu arɨŋɨ bɛ baghɔkɔ́ bhi báyàŋ bɛbhɛp yi ɛnyɨŋ ɛ̌ti ndak anɛ. Arɛm yɛ bɛ, “Ngátí bhe bɛ mandú mpok, bǎpú pɛrɛ ghɔ́ mɛ, kɛ mandú mpok chɔŋ mǎmpɛt mǎngɔ́ mɛ. Yɔ́ kɛ ɛ́sɔŋɔri nɛ́ bhe? 20 Tɛtɛ̌tɛp, chɔŋ mǎndi babhɛsɛ ansɛp nɔkɔ amɨ́k nɛ mámbɔŋ basɛ́mɛ́, kɛ bǒ mmɨk mámbɔŋ maŋák. Chɔŋ mǎmbɔ́ŋ basɛ́mɛ́ kɛ basɛ́mɛ́ amɛka anjibhiri andɔp chí maŋák. 21 Mpok ngɔrɛ́ nɛ mɛniɛ ánòŋsi, ǎbhɔ́ŋ basɛ́mɛ́ antɨ mbɔnyunɛ mpok nɛbhe akway. Kɛ ánáŋ ámbé, maŋák ǎbhák nɛ yi bɛ mɔ́nkɔ átwɔ́ fá amɨk. Ɛ́nkʉ angɔkɔntɨk bɛbě nɛbhe. 22 Nɔ́, kɛ ɛ́chi nɛ be nkwɔ́. Nɛ́nɛ basɛ́mɛ́ ajwí be antɨ, kɛ chɔŋ mpɛt ngɔ́ bhe, nɛ mpok yɔ chɔŋ mǎmbɔ́ŋ bɛyǎ maŋák, nɛ yɛ̌ mmú apu kway bɛfɛrɛ mɔ́ amɛm batɨ ayɛka. 23 Ndǔ nywɔp ɛnɔ, bapú pɛrɛ bhɛ́p mɛ yɛ̌nyɨŋ. Tɛtɛ̌tɛp, mbák mǎmbɛp Ɛtaya yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ndǔ nnyɛ́n ɛna, ǎchyɛ bhe. 24 Kpátɛ̌ ɛchɔŋ, bǎbhɨkɨ re bhɛ́p Ɛtaya yɛ̌nyɨŋ ndǔ nnyɛ́n ɛna. Bɛ́p ká, nɛ chɔŋ anchyɛ be bɛ maŋák amɛka anjwi pɔɔt.” 25 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Mpok anɛ nkɛm, ngátí bhe barak anɛ chí ndǔ bakay. Kɛ mpok ǎtwɔ̀ anɛ mpú pɛrɛ ghati be mɛnyɨŋ ndǔ bakay. Mpok yɔ ánkwáy, ndɔbhɛ ghati bhe mɛnyɨŋ ɛ̌ti Ɛtaya chi kpoŋoroŋ. 26 Mpok yɔ, chɔŋ mǎmbɛp Ɛtaya mɛnyɨŋ ndǔ nnyɛ́n ɛna. Mbɨ́kɨ́ rɛm bɛ chɔŋ nɨkmʉɛt ntá yi bɛ ánchyɛ́ bhe ɛnyɨŋ. 27 Mbɔŋ Ɛta akɔŋ be mbɔnyunɛ bǎkɔŋ mɛ, nɛ mǎnókó bɛ mfu chí ntá yi. 28 Mfú chí ntá Ɛta kɛ nchí twɔ fá amɨk. Nɛ́nɛ, nchí rɔ mmɨk, nchí pɛtnsɛm ntá Ɛta.” 29 Baghɔk abhi barɛm yɛ ntá yi bɛ, “Mhm! Nɛ́nɛ ɔ̌rɛ̀m mɛnyɨŋ kpoŋoroŋ nɛ sɛ́jwimɛm. Ɔpú pɛrɛ rɛm kɛpɨ ndǔ bakay!” 30 Nɛ́nɛ, sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ, ɔrɨ́ŋɨ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Ɔrɨ́ŋɨ́ yɛ̌ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo bábhɔ́ŋɔ́ antɨ bɛbhɛp wɔ. Ɛnɛ ɛ́kʉ sɛ́nókó bɛ́ ɔfu chí ntá Mandɛm. 31 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mǎnókó nɛ́nɛ? 32 Mpok ǎtwɔ̀, tɛtɛp anáŋ atwɔ, anɛ bǎtaka chɔŋ yɛ̌ntɨkɨ mmu andɔk ɛyi ɛbhak mǎndɔ mɛ awánti. Kɛ sayri sayri, mpú mɛ awánti mbɔnyunɛ, Ɛta achi nɛ mɛ. 33 Ngátí bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ mǎmbát mmʉɛt nɛ mɛ mǎmbɔ́ŋ kpák amɛm batɨ ayɛka. Chɔŋ mǎmbɔŋ bɛsɔŋɔri fá amɨk, kɛ bɔ́ŋ ká nɛtaŋántɨ́, nnáŋ mfɔ́kɔ́rí mmɨk.”

17

1 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛrɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn, ayoŋ amɨ́k ayɨŋɨ mfay, arɛm bɛ, “Ɛta, mpok akway. Chiɛ́ Mɔ́ywɛ kɛnɛ́m bɛ ɛ̌ti ya bo mángɔ́ kɛnɛ́m ɛkɛ. 2 Wɔ kɛ ɔ́chyɛ́ mɛ́ bɛtaŋ amfay bǒ mankɛm bɛ́ nkʉ mankɛm abhɛn ɔ́chɛ́ mɛ mambɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. 3 Nɛ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti, chí bɛ́rɨ́ŋɨ́ wɔ, wɔ mmu ɔ́chí Mandɛm tɛtɛp nɛ achák apu nɛ bɛrɨŋɨ Yesu Kristo mmu ɔ́tó. 4 Nkʉ bo mángɔ́ kɛnɛ́m ɛkɛ ndu nnáŋá bɛtɨk ɛbhɛn ɔ́chyɛ́ mɛ. 5 Ɛta, nɛ́nɛ sɔt mɛ mbak nɛ wɔ, ɔ́nchyɛ mɛ kɛnɛ́m bɛsí ɛbhɛ, nkúbhɛ́ kɛnɛ́m ɛkɛn mbɔ́ŋɔ́ nyaka nɛ wɔ kɛ ɔ̌ghoko mmɨk. 6 “Nkʉ bo mándɨ́ŋɔ́ wɔ, bo abhɛn ɔ́yábhɛ́ fá amɨk ɔ́chyɛ́ mɛ. Báchí bǒ bhɛ, nɛ wɔ kɛ ɔ́chyɛ́ mɛ bhɔ. Bábhʉ́rɛ́ ɛyɔŋ ɛyɛ. 7 Nɛ́nɛ bárɨŋɨ bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ mbɔ́ŋɔ́, ɛ́fú chí ntá yɛ. 8 Ngátí bhɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́chyɛ́ mɛ bɛ ngati bhɔ. Báká nɛ mɛ, nɛ bárɨŋɨ yɛ tɛtɛp bɛ mfu chí ntá yɛ. Mánoko nkwɔ bɛ wɔ kɛ ɔ́tó mɛ. 9 Nchí nɨkmʉɛt ɛ̌ti yap. Mpú nɨkmʉɛt ɛ̌ti mmɨk nkɛm. Nchí nɨkmʉɛt chi ɛ̌ti bo abhɛn ɔ́chyɛ́ mɛ mbɔnyunɛ bɔ́ báchí bǒ bhɛ. 10 Bǒbha mankɛm chí abhɛ, nɛ abhɛ chí abha. Nɛ bɔ́ kɛ̌ nɛpɛ́m ɛnap nɛ́kù bo mángɔ́ kɛnókó ɛka. 11 Nɛ́nɛ, mpɛt mpú fá amɨk, kɛ bɔ́ bábhʉɛ́t arɛ. Nchí twɔ ntá yɛ. Ɛta! Wɔmbɔŋ mmú ɔ́chí Nyáŋá, kɛ́m bɔ̌ nɛ bɛtaŋ ɛbhɛ, bɛtaŋ ɛbhɛ́n ɔ́chyɛ́ mɛ bɛ mambak mbɔ mmu amɔt, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ wɔ nɛ mɛ sɛchi mmu amɔt. 12 Mpok nchí nɛ bhɔ, nkɛ́m bɔ sayri nɛ bɛtaŋ ɛbhɛn bɛ́chí ndǔ nnyɛ́n ɛna, nnyɛ́n ɛnɛn ɔ́chyɛ́ mɛ. Nkɛm bɔ́, nɛ yɛ̌ mmu wap amɔt abhɨkɨ nɛm ɛbhɨ, ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt chí anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nyaka mɛ́nɛm, bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ básɨ́ŋɨ́ ɛ́mfú tɛtɛp. 13 Nɛ́nɛ, nchí twɔ ntá yɛ, nɛ nchí rɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn ndǔ mpok mbʉɛ́t fá amɨk, bɛ́ maŋák ama ámbák nɛ bhɔ. 14 Ngátí bhɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́chyɛ́ mɛ ngati bhɔ. Ɛ̌ti yɔ, mmɨk apap bhɔ mbɔnyunɛ bápú bǒ mmɨk anɛ, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ mpú mmǔ mmɨk. 15 Mpú nɨkmʉɛt bɛ́ ɔ́mfɛ́rɛ́ bhɔ fá amɨk, kɛ chí bɛ́ ɔ́nkɛ́m bɔ́ bɛ mbʉ́mbʉ ákɛ́ kʉ bhɔ yɛ̌nyɨŋ. 16 Bápú bǒ mmɨk nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ mpú mmǔ mmɨk. 17 Sɔt tɛtɛp kʉ bɔ́ mámbák nyáŋá. Ɛyɔŋ ɛyɛ ɛchi tɛtɛp. 18 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ ɔ́tó mɛ fá amɨk, nɔ́ kɛ̌ nchí to bhɔ amɨk. 19 Nɛ ɛ̌ti yap, nchyɛ́ mmʉɛt ntá yɛ bɛbhak nyáŋá bɛ́ bɔ́ nkwɔ́ mankway bɛbhak nyáŋá tɛtɛp. 20 “Mpú nɨkmʉɛt chi ɛ̌ti bakoŋo abhɛn bɔ́bhɔ, kɛ ɛ̌ti bo abhɛn bághòk mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bátɔ̀ŋ, mánsɨkɨntɨ nɛ mɛ nkwɔ. 21 Nchí nɨkmʉɛt bɛ́ bɔ́ mankɛm mámbák mbɔ mmu amɔt. Ɛtaya, mɛ̌nɨ̀kmʉɛt bɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ ɔ́bhárɛ́ mmʉɛt nɛ mɛ nɛ mbát mmʉɛt nɛ wɔ, bɔ́ nkwɔ mámbát mmʉɛt nɛ bhɛsɛ bɛ́ mmɨk ánkwáy mɛ́nóko bɛ wɔ kɛ ɔ́tó mɛ tɛtɛp. 22 Nchyɛ́ bhɔ́ nkúbhɛ́ bɛtaŋ ɛbhɛn ɔ́chyɛ́ mɛ, bɛ́ bɔ́ mámbák mmu amɔt, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ wɔ nɛ mɛ sɛchi. 23 Chɔŋ mbak nɛ bhɔ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ ɔ́chí nɛ mɛ, bɛ sayri sayri, mándɔp chi mmu amɔt, bɛ́ mmɨk ankway bɛrɨŋɨ bɛ wɔ kɛ ɔ́tó mɛ, nɛ bɛ́ ɔkɔŋ bɔ́ mbɔnyu ɔ́kɔ́ŋ mɛ. 24 Ɛta, mɛ̌yáŋ bɛ bɔ́ nkwɔ, bǒ ɔ́chyɛ́ mɛ mámbák nɛ mɛ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ mɛnchí, bɛ́ mángɔ́ kɛnókó ɛkɛn ɔ́chyɛ́ mɛ mbɔnyunɛ ɔkɔŋ mɛ tɛ mpok ɔ́bhɨ́kɨ́ re ghoko mmɨk. 25 Ɛta, wɔ mmu ɔ́chí chak, bǒ mmɨk bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ wɔ, kɛ ndɨ́ŋɨ́ wɔ, nɛ nkwɔ wa anɛ bárɨŋɨ bɛ́ wɔ kɛ ɔ́tó mɛ. 26 Nkʉ bɔ́ mándɨ́ŋɨ́ wɔ́, nɛ chɔŋ ndɔk ambɨ bɛkʉ nɔ, bɛ bɔ mankɔŋ batɨ nkúbhɛ́ mbɔnyu ɔ́kɔ́ŋ mɛ, nɛ bɛ mɛ́mbák amɛm batɨ ayap.”

18

1 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ mɛnɨkmʉɛt ɛnyu ɛyɔ, afa nɛ baghɔkɔ́ bhi, bákɨŋɨ mɔ́nyɛn anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Kídrɔn. Mɔ́nkɨ áchí nyaka arɛ anɛ yí achwe amɛm nɛ baghɔkɔ́ bhi. 2 Júdas mmu átí yi arɨŋɨ nkwɔ ɛbhak ɛyɔ mbɔnyunɛ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bátɛmɛri nɔkɔ nyaka arɛ. 3 Júdas asɔt ɛká batɛmɛ́ nɛnu nɛ mbɔk babhabhɛri abhɛn ɛkɛrákap abhɛn bǒbati bachiǎkap nɛ bǒnkwɔ Fárisi bátó. Bɔ́ mankɛm barɔk arɛ nɛ bɛrɔ́ŋɔ́ nɛ mɛnyɨŋɨ́ nɛnu amɔ. 4 Yesu arɨŋɨ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́fákári nɛ yí. Afú ndǔ nkwɔ́ baghɔkɔ́ bhi, atɛ́n mmʉɛt ambɨ arɛm bɛ, “Agha bǎyáŋ?” 5 Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Yesu mmu Násárɛt.” Yesu arɛm bɛ, “Ghɔ́ mɛ́ nɛ.” Júdas mmu atí yi abhak arɛ́ téé nɛ bhɔ. 6 Mpok Yesu aghati bhɔ bɛ, “Ghɔ́ mɛ́ nɛ”, bárɔ́k nɛ nsɛm nɛ nsɛm bákwɛ́nti amɨk. 7 Yesu apɛt abhɛ́p bhɔ bɛ, “Aghǎ bǎyàŋ?” Bárɛ́m bɛ, “Yesu mmu Násárɛt.” 8 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ngátí bhe bɛ chi mɛ. Mbák yɛ mɛ kɛ bǎyàŋ, dɔ̌ ká bakoŋo bha abhɛn mandɔk.” 9 Arɛm nɔ, bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́ nyaka bɛ, “Ndu bo abhɛn ɔ́chyɛ́ mɛ mbɨ́kɨ́ nɛm yɛ amɔt,” ɛmfu tɛtɛp. 10 Símun Píta mmu achi nɛ akparɛnja amʉɛt, agwɔp akparɛnja wu ndǔ kɛ́nkwɔ́p, kpɔ́t atú nsɛm Mǔngo bachiǎkap Mandɛm chwát agʉɛp amɨk. Nnyɛ́n nsɛm ɛrɛ nɛ́bhak bɛ Málkɔs. 11 Yesu aghati Píta bɛ, “Kɛmɛ́ akparɛnja ywɛ amɛm kɛ́nkwɔ́p. Nkɛ́ nyu nkɔ́p ɛsɔŋɔri anɛ Ɛta áchyɛ́ bɛ mɛ nyu kɛ?” 12 Mǔnti batɛmɛ́ nɛnu asɔt ɛká batɛmɛ́ nɛnu ɛyi, bárɔ́k, bákɛ́m Yesu bágwɔ́t. Babhabhɛrǐ ɛkɛrákap Mandɛm bábhák nɛ bhɔ. 13 Báyámbɨ bárɔ́k ntá Ánas, chi ngɔrɛ́ Káyfas. Káyfas abhak mǔngo bachiǎkap Mandɛm ndu mmiɛ ɛnɔ. 14 Yi kɛ áchyɛ́ nyaka maníɛ́ ntá bo Israɛl bɛ, “Ɛ́rɨ bɛ mmu amɔt ángú ɛ̌ti bo mankɛm.” 15 Símun Píta nɛ nkoŋo Yesu achák báré koŋo Yesu. Ndǔ nkoŋo Yesu achák wu achí mmǔ anɛ mǔngo bachiǎkap árɨŋɨ sayri, yí akoŋo Yesu kpát arɔk achwe amɛm sɛnta mǔngo bachiǎkap. 16 Píta ate nɛfí ndǔ nyǔ-ɛbhá. Ɛ́kʉ́ nkoŋo achák wu, anɛ mǔngo bachiǎkap árɨ́ŋɨ́ apɛtnsɛm nɛfí, arɛm kɛpɨ nɛ ngɔsɔ́ŋ anɛ áchí anyǔbhá. Asɔt yɛ Píta áchwé amɛm nɛ yi. 17 Ngɔsɔ́ŋ wu nɔ ábhàbhɛri nyǔ-ɛbhá abhɛ́p Píta bɛ, “Pú wɔ nkwɔ ɔchí nkoŋo mmǔ-nɛ?” Píta akɛmɛ bɛ, “Mpú nɛ yi.” 18 Mbʉ́ɛ́p áchí nyaka mpok yɔ. Ɛ́kʉ́ bakʉ̌ bɛtɨk abhɛn mǔngo bachiǎkap nɛ babhabhɛrǐ ɛkɛrákap báfyɛ́ ngo ndu nntó bakiri, báté bághábhɛri mángwák nɔkɔ ngó wu. Píta nkwɔ arɔk ate nɛ bhɔ angwaka nɔkɔ ngo. 19 Mǔngo bachiǎkap abhɛ́p Yesu ɛ̌ti bakoŋo bhi nɛ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi átɔ̀ŋ bho. 20 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ndɛm mɛnyɨŋ kpoŋoroŋ ntá bo mankɛm. Ntɔ́ŋ bo amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt nɛ amɛm ɛkɛrákap mpoknkɛm ndǔ mbaŋ ɛnɛ bo Israɛl báchɛ̀m arɛ. Mbɨ́kɨ́ rɛm yɛ̌nyɨŋ bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́.” 21 Ndak yí ɔ́bhɛ́p mɛ mɛnyɨŋ? Bɛ́p bo abhɛn bághókó mɛnyɨŋ ɛbhɛn ndɛ́mɛ́. Bɛ́p bɔ́ mángátí wɔ. Bárɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ndɛ́mɛ́. 22 Yesu árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ, mbabhɛri ɛkɛrákap amɔt anɛ áchí arɛ́ téé, adɛp Yesu nɛ awɔ́ arɛm bɛ, “Kwáé, ɛnyu ɛyɔ kɛ ɔ́rɛ̀m kɛpɨ ntá mǔngo bachiǎkap Mandɛm-ɛ?” 23 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Mbák ndɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́pú chak, ghatí mɛ yɔ. Kɛ mbák ndɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi chak, ɔdɛp mɛ ndáká yí?” 24 Afɔ̌ kɛ Ánas átó Yesu nɛ ngɛm amɔ ntá Káyfas, mǔngo bachiǎkap. 25 Símun Píta abhʉɛ́t nyaka téé, angwaka nɔkɔ ngo. Mbɔk bo abhɛn bachi arɛ bábhɛ́p yi bɛ, “Pú wɔ nkwɔ́ ɔchí nkoŋo ywi?” Píta ataŋa, arɛm bɛ, “Cháá, mpú nɛ yi” 26 Mmɔ̌ bɛtok amɔt anɛ mǔngo bachiǎkap abhak arɛ́. Atú mɔ́mayi kɛ̌ Píta ákpɔ́rɛ́ nyaka. Yí wu abhɛ́p Píta bɛ, “Pú ngɔ̌ nyaka wɔ amɛm mɔ́nkɨ nɛ yi?” 27 Píta apɛt ataŋa. Tɛ́mté wu, nnɛ́m nkɔk akók kɔkɔrɔ́kɔ̌ɔ. 28 Básɔ́t yɛ Yesu ɛkɛt Káyfas betí beti bárɔk ndǔ sɛnta gɔ́bhanɔ nɛ yi. Gɔ́bhanɔ abhak mmǔ Rom. Babhɔŋɔ́ bo Israɛl kɛchwe ndu áchá gɔ́bhanɔ. Ɛbhé yap ɛ́rɛ̀m nyaka bɛ́ mbák mmu Israɛl ánchwé ɛkɛt mmu anɛ ápú mmu Israɛl, apú bhák pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm. Ndu báyàŋ nyaka mɛnyiɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ, bɔ́ kɛyaŋ bɛ́bhak nɛ bakwap bɛsí Mandɛm. 29 Ɛ́kʉ́ Páílet afú amɛm sɛnta ywi arɔk atɛmɛri bhɔ nɛfí, abhɛ́p bhɔ bɛ, “Ntɨkɨ ɛnyɨŋ mmǔ-nɛ akʉ́?” 30 Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Mbɔ mmǔ nɛ apú nkʉ bɛbʉ́, mbʉ́ sɛ́bhɨ́kɨ́ twɔ fá ntá yɛ nɛ yi.” 31 Páílet aghati bhɔ bɛ, “Sɔt ka yi bɛ bě babhɔŋ mǎntáŋ manyé yi bɛ́kóŋo ɛbhé ɛyɛka.” Bákɛ́mɛ Páílet bɛ, “Ɛbhé ɛ́bhɨ́kɨ́ chyɛ bhɛsɛ bɛtaŋ bɛ́táŋ manyé mmu, kpát sɛ́nchyɛ ɛyɔŋ bɛ mangway yi.” 32 Ɛ́fákári ɛnyu ɛyɔ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu árɛ́mɛ́ nyaka ndu bɛtɔŋ ɛnyǔ nɛwú yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́gu ɛmfu tɛtɛp. 33 Páílet apɛt achwe amɛm áchá ywi. Abhɨŋɨ Yesu abhɛp yi bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí Mfɔ bo Israɛl?” 34 Yesu akɛmɛ yí bɛ, “Ndak anɛ́ ɔ́bhɛ́bhɛ́ mɛ, áfu chi wɔmbɔ̌ŋ antɨ kɛ bo báchák kɛ̌ bágháti wɔ wu ɛ̌ti ya?” 35 Páílet akɛmɛ bɛ, “Ɔkáysí bɛ nchí mmu Israɛl? Bǒ ɛtɔk ɛyɛ nɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm kɛ bákɛ́m wɔ batwɔ ntá ya nɛ wɔ. Mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́kʉ́ chi yi?” 36 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Kɛfɔ ɛka kɛ́bhɨ́kɨ́ fu fá amɨk. Mbɔ kɛfɔ ɛka kɛ́fu chi fá amɨk, mbʉ bǒbha mánú bɛ bákɛ́ kɛm mɛ manchyɛ ntá bo Israɛl. Kɛ, kɛfɔ ɛka kɛbhɨkɨ fu ndǔ mmɨkɨ nɛ.” 37 Páílet abhɛp yi bɛ, “Nɔ ɔchí mfɔ?” Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɔrɛm bɛ mɛnchí mfɔ. Ɛ̌ti ɛyɔ kɛ bábhé mɛ, nɛ ɛ̌ti yɔ kɛ ntwɔ fá amɨk bɛghati bho tɛtɛp Mandɛm. Yɛ̌ntɨkɨ mmǔ anɛ ákòŋo tɛtɛp Mandɛm, ǎta batú bɛ́ghok ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌rɛ̀m.” 38 Páílet abhɛ́p Yesu bɛ, “Tɛtɛp chí yí?” Páílet árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ, arɔ Yesu apɛt afú nɛfí ntá bo Israɛl aghati bhɔ bɛ, “Mbɨ́kɨ́ ghɔ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ ɛnɛ yi akʉ. 39 Kɛ ɛpɨŋ ɛyɛka ɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmíɛ́, mpok Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ, mbɔŋ bɛrɔ mǔkɛnɔŋ amɔt anɛ bǎyàŋ mandɔ yi andɔk. Bǎyaŋ mámfɛ́rɛ́ Mfɔ bo Israɛl amɔ, yí ándɔ́kɔ́?” 40 Bápɛ́t babɨk bɛ, “Puyɛ̌ mmǔ-nɛ, fɛrɛ́ chí Barábas. Barábas achí nyaka ngɛ́bhɛ́ ntantaŋ.”

19

1 Páílet achyɛ yɛ ɛyɔŋ bɛ mánsɔ́t Yesu mandɛn nɛ ɛ́kpá. 2 Batɛmɛ́ nɛnu básɔ́t bɔ̌batábhɛ́nɔk abhɛn báchí nsěnse, mánɨ́ ntá bábáy yi anti, barɛm bɛ chi nta kɛfɔ. Básɔ́t nkú chu bafyɛ́ yi amʉɛt, bárɛm bɛ chí ayi nkú kɛfɔ. 3 Bábhó bɛrɔŋ ntá yi máŋɔkɔ nɔkɔ yi bɛ, “Acha mfɔ bo Israɛl, kɛnókó kɛ́chí ɛkɛ ɛta!” Ndu bárɛ̀m nɔ, manchyɛ nɔkɔ yi nsáp bɛsí. 4 Páílet apɛt arɔ áchá ywi afú nɛfí ntá bo Israɛl arɛm bɛ, “Ghok ka, nchí ntwɔ́ nɛfí nɛ yi ntá yɛka bɛ mǎndɨŋɨ bɛ́ mbɨ́kɨ́ ghɔ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́ ɛnɛ́ ɛ́yàŋ bɛ mángwáy yi.” 5 Yesu afú yɛ, arɔk nɛ ntá kɛfɔ nsěnse yɔ antí, nɛ nkú chú yɔ amʉɛt. Páílet arɛm ntá yap bɛ, “Yɨ́ŋɨ́ mmǔ ywɛka nɔ!” 6 Bǒbati bachiǎkap nɛ babhahɛrǐ ɛkɛrákap bághɔ́ nɔ́kɔ́ yí, bábho bɛbɨk mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Dɛm mángó yi ndǔ ɛkotákátí! Mángó yi ndǔ ɛkotákátí!” Páílet arɛm ntá yap bɛ, “Bě babhɔŋ mǎnsɔt yi mǎngó ndǔ ɛkotákátí, mbɨ́kɨ́ ghɔ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́ ɛnɛ ɛ́yàŋ mángwáy yi.” 7 Bo Israɛl, bákɛ́mɛ yi bɛ, “Sɛ́bhɔ̌ŋ ɛbhé, nɛ bɛkoŋo ɛbhé yɔ, abhɔŋ bɛ́gu mbɔnyunɛ ákʉ́ mmʉɛt yi Mmɔ Mandɛm.” 8 Páílet ághókó nɔ́kɔ́ bɛyɔŋ ɛbhɛn, bɛcháy bɛ́pɛ́t bɛkɛm yi bɛcha. 9 Apɛt achwe amɛm áchá abhɛp Yesu bɛ, “Ɛtɔk ɛnɛ ɔ́fú arɛ chi ɛnɛ́?” Kɛ Yesu abhɨkɨ kɛmɛ yɛ ɛyɔŋ. 10 Páílet arɛm yɛ ntá yi bɛ, “Ɔpú kɛmɛ mɛ yɛ̌ ɛyɔŋ? Ɔbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ mbɔ̌ŋ bɛtaŋ bɛrɛm bɛ mándɔ́ wɔ mándɔ, nɛ mbák ndɛ́m bɛ mángó wɔ́ ndǔ ɛkotákátí, bágò?” 11 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Mandɛm kɛ áchyɛ́ wɔ bɛtaŋ. Mbɔ ɛ́pú nɔ́, mbʉ ɔbhɔ̌ŋ bɛtaŋ amfay ya fá? Nɔ kɛ ɛchi bɛ bɛbʉ́ mmu anɛ ákɛ́mɛ́ mɛ́ áchyɛ́ ntá yɛ, bɛ́chá ɛbhɛ.” 12 Páílet ághókó nɔkɔ nɔ, abho bɛyaŋ mbi bɛfɛrɛ Yesu amɔ. Kɛ bo Israɛl bárɔ́k chí ambɨ bɛbɨk bɛ, “Mbák ɔ́ndɔ́ mmǔ-nɛ ándɔ́k, nɔ́ ɔpú mmʉɛ́rɛ Mfɔ Rom! Mmu anɛ ǎrɛ̀m bɛ áchí Mfɔ, chi mmǔ anɛ ánù nɛ Mfɔ Rom bɛ ambak ndǔ mmʉɛt ɛyi!” 13 Páílet ághókó nɔ́kɔ́ bɛyɔŋ ɛbhɛn, asɔt Yesu afú nɛ yi, achɔkɔ ndǔ ɛnɔk ntaŋá manyé, nɛbhʉɛt anɛ bábhɨ̀ŋɨ ndu ɛyɔŋ bo Israɛl bɛ́ Gabáta. Nɔ́ chi, nɛbhʉɛt batǎy batay. 14 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ nkárɛ́nká byo nɛ ɛpay ndǔ nywɔp ɛnɛn bátòŋti mmʉɛt mɛnyiɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ, Páílet arɛm ntá bo Israɛl bɛ, “Yɨŋɨ́ ka Mfɔ ywɛka nɛ!” 15 Bábhó bɛbɨk mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Dɔ̌ mángwáy yi! Dɔ̌ mǎngwáy! Dɛm mángó yi ndǔ ɛkotákátí!” Páílet arɛm bɛ, “Ngó Mfɔ ywɛka ndǔ ɛkotákátí?” Bǒbati bachiǎkap bákɛ́mɛ bɛ, “Mfɔ amɔt kɛ sɛ́bhɔ́ŋɔ́, nɛ chí Sísa.” 16 Páílet ásɔ́t yɛ Yesu achyɛ ntá yap bɛ mándɔk mángó yi ndǔ ɛkotákátí. 17 Básɔ́t ɛkotákátí ɛnɛ́ bábhɔ́ŋɔ́ bɛgo Yesu arɛ báchyɛ́ yímbɔŋ ámpɔ́kɔ́. Apɔkɔ kpát bárɔ́k bágháká ndǔ ɛbhak ɛnɛ́ bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ Golgóta, nɔ́ chi “Nɛbhʉɛt Ɛnkɔ́nti.” 18 Arɛ́, bágó Yesu ndǔ ɛkotákátí. Bágó bo báchák nkwɔ bati apay, yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ndǔ ɛyi ɛkotákátí, amɔt ɛbhe awɔ́nɛm Yesu, achák ɛbhe awɔghɔ. 19 Páílet nkwɔ arɛm básɨ́ŋ ɛnyɨŋ ndǔ ɛbhɔ́kɔ́nɔk bábhát ndǔ ɛkotákátí, amfay ntí Yesu. Básɨ́ŋ amɔ ábhák bɛ, “Yesu mmu Násárɛt, Mfɔ bo Israɛl.” 20 Básɨ́ŋ amɔ achí nyaka ndǔ bɛyɔŋ ɛtɔk bɛrat, ndǔ ɛyɔŋ bo Israɛl, nɛ ndǔ ɛyɔŋɔ Latin, nɛ ndǔ ɛyɔŋɔ́ Grik. Nɛ nɛbhʉɛt anɛ bágó Yesu ndǔ ɛkotákátí abhak kɛ́kwɔ́t nɛ ɛtɔk ɛgho. Ɛ́kʉ́, bɛyǎ bo Israɛl bápáy basɨ̌ŋɨ́ mɔ. 21 Bǒbati bachiǎkap bárɔ́k ntá Páílet barɛm bɛ, “Ɔ́kɛ́ sɨ́ŋ bɛ, ‘Mfɔ bo Israɛl.’ Sɨ́ŋ chí bɛ, ‘Mmǔ-nɛ arɛm nyaka bɛ achí Mfɔ bo Israɛl.’” 22 Páílet akɛmɛ bɛ, “Ɛnyɨŋ ɛnɛ nsɨ́ŋɨ́ nnáŋ nsɨŋ.” 23 Batɛmɛ́ nɛnu bágó nɔ́kɔ́ Yesu ndǔ ɛkotákátí, básɔ́t ndɛn ɛyi bákɔ́rɛ ndǔ baru anwi, yɛ̌ntɨkɨ mmu wap asɔt ndu amɔt. Kɛ ɛ́rɔp nkú amɔt. Nkú yɔ abhak ntěndɛn nɛmɔt ɛnɛn báyɛ́mɛ́ yɛ̌ntɨkɨ nɛku ɛni bɛ́fú amfay bɛ́gháka amɨk, kɛkpɔti yɔ́ yɛ̌ ɛbhak. 24 Ɛkʉ báré rɛm nɛ batɨ bɛ, “Sɛ́kɛ́ dakati nkú anɛ. Sɛ́ngʉɛ́p chí ɛbháŋá, sɛ́ngɔ́ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛsɔt yɔ.” Ɛ́fákárí ɛnyunɛ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ́mɛ́ ɛ́mfú tɛtɛp. Nɔ́ chí, basɨ̌ŋ amɛn árɛ̀m bɛ, “Básɔ́t ndɛn aya bákɔ́rɛ́. Bágʉɛ́p ɛbháŋá bɛ́rɨ́ŋɨ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́sɔt nkú aya.” 25 Batɛmɛ́ nɛnu bákʉ nɔ. Nnɔ Yesu abhak téé kɛ́kwɔ́t nɛ ɛkotákátí, nɛ manɔ́ máyi, María, ngɔrɛ́ Klopas, nɛ María mmɔ̌ ɛtɔk Mágdala. 26 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ máyi nɛ nkoŋo anɛ yi ákɔ́ŋɔ́ téé kɛ́kwɔ́t, arɛm ntá máyi bɛ, “Mmá, ghɔ́ mɔ́ywɛ nɔ!” 27 Arɛm yɛ ntá nkoŋo wu bɛ, “Ghɔ́ máyɛ nɔ!” Nɛ bɛbho ɛwak ɛyɔ nkoŋo wu asɔt nnɔ Yesu arɔk ɛkɛt ɛyi nɛ yí. 28 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm bɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, Yesu arɨŋɨ bɛ bɛtɨk ɛbhi mɛmay. Ndu bɛkʉ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi amɛm Ɛkáti Mandɛm ɛ́mfú tɛtɛp, arɛm bɛ, “Manyiɛp ǎkwak mɛ.” 29 Ɛjɔ̌ mmɛ́m amɛn ánɛn ɛchí nyaka arɛ téé. Básɔ́t ɛkuchá fofok bágwɔ́t antí ntábhɛ́nɔk ɛnɛ bábhɨŋɨ bɛ haysɔp, bátáp ndǔ mmɛm mɔ básá yi anyu. 30 Yesu asɔ́k mmɛ́m mɔ, arɛm bɛ, “Bɛtɨk ɛbha mɛ́may.” Akʉ́ɛ́p ɛmɨ, arɔ nɛpɛ́m ɛni nɛndɔk. 31 Nywɔp ntóŋtí bo Israɛl nɛ́kwáy. Bɛkʉ yɛ bɛ́ ɛrɛnɛ ngú ɛ́kɛ́ rɔp amfay ɛkotákátí ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl, bárɔ́k babhɛp Páílet bɛ ánchyɛ́ bɛtaŋ mánsíɛ́ptí bɛkak ɛbhap, mámfɛ́rɛ́ bhɔ ndǔ bɛkotakati. Nywɔp nɛywɛ̌mʉɛt ɛnɔ nɛ́bhak nywɔp nɛgho. 32 Ɛkʉ́ batɛmɛ́ nɛnu bárɔk, básiɛ́ptí bɛkak mmǔ mbɨ, básiɛ́ptí bɛkak anɛfú. 33 Kɛ bágháká nɔ́kɔ́ amʉɛt Yesu, bághɔ́ bɛ́ anáŋ agu, bɔ́ kɛsyɛpti bɛkak ɛbhi. 34 Kɛ ntɛmɛ́ nɛnu amɔt asɔt nɛkɔŋ ayɛm Yesu ambeápak. Tɛ́mté wu, manoŋ nɛ manyiɛp abho bɛfu. 35 Mmǔ anɛ ághɔ́ nyaka ndu ɛ́fákárí kɛ̌ ágháti bhɛsɛ nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ǎrɛ̀m ɛchí tɛtɛp. Arɨ́ŋɨ́ bɛ árɛm chi tɛtɛp bɛ be nkwɔ́ mǎnsɨ́kɨ́ntɨ nɛ Yesu. 36 Ɛ́fákárí ɛnyu ɛyɔ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛchí amɛm Ɛkáti Mandɛm ɛ́mfú tɛtɛp. Nɔ́ chí, ɛnyɨŋ ɛnɛ básɨ́ŋɨ́ nyaka bɛ, “Yɛ̌ ɛghɛp ɛyi ɛ́mɔt bápú syɛp.” 37 Nɛ Ɛkáti Mandɛm ɛpɛt ɛ́rɛ̀m ndǔ nɛbhʉɛt áchák bɛ, “Chɔŋ bo mámkpɔk yi anɛ báyɛ́mɛ́.” 38 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, mmǔ amɔt átwɔ́. Áká nnyɛ́n bɛ Josɛ́f. Abhak mmǔ ɛtɔk Arimátia. Achí nyaka mmu anɛ ákòŋo Yesu. Ǎcháy nyaka bo Israɛl ndu yi achi nkoŋo Yesu. Afʉɛ́t arɔk ntá Páílet bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́, anɨkmʉɛt bɛ Páílet andɔ yi ámfɛ́rɛ́ mmʉɛt Yesu ndǔ ɛkotákátí. Páílet achyɛ yi bɛtaŋ bɛkʉ nɔ. Josɛ́f arɔk yɛ, afɛrɛ mmʉɛt Yesu ndǔ ɛkotákátí. 39 Nikɔdɛ́mɔs mmu árɔ́ŋɔ́ nyaka bɛghɔ Yesu nɛ betí ɛwak ɛ́mɔt, abhak nkwɔ nɛ Josɛ́f. Yí, Nikɔdɛ́mɔs arɔk nɛ babhé amɛn bábyɔk amʉɛt ngu bɛ́ ákɛ́ chɔŋɔ. Babhé mɛ́rɛ́ abhak nchɔ́ptí myrrh nɛ álos. Ǎkway nyaka bɛbhak mbɔ kilo bɛsa bɛpay nsɛm byo ndǔ mɛnwɔp ɛbhi. 40 Josɛ́f nɛ Nikɔdɛ́mɔs báfɛ́rɛ Yesu ndǔ ɛkotákátí, básɔ́t bɛ́syɛ́ndɛn nɛ babhé amɔ arɛ́, mánɛ́p yi bɛkoŋo ɛpɨŋ bo Israɛl. 41 Mɔ́nkɨ áchi nyaka ndǔ nɛbhʉɛt anɛ bágó Yesu ndǔ ɛkotákátí. Nnɛm nɛkɔ nɛ́bhák arɛ ɛnɛn bábhɨ́kɨ́ re bhɛmɛ yɛ̌ ngú amɔt amɛm. 42 Tɛ̌ndu nywɔp ɛnɔ nɛ́chí nyaka chí nywɔp ɛnɛn bo Israɛl bákʉ̀ ntoŋti bɛ́chwe ndǔ nywɔp nɛywěmʉɛt ɛnap, nɛ mbɔnyunɛ nnɛm ɛnɔ nɛ́bhɨkɨ sap nyaka nɛkɔ, Josɛ́f nɛ Nikɔdɛ́mɔs bárɔ́k bábhɛ́mɛ Yesu arɛ.

20

1 Nywɔp nɛywɛ̌mʉɛt bo Israɛl nɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, María mmɔ̌ ɛtɔk Mágdala afa nɛ nɛyǐnywɔp arɔk ndǔ nnɛm Yesu. Aghɔ́ bɛ́ mǎnáŋ bábɨ́ŋɨ́rí ntay ɛnɛn nɛchi anyǔ nnɛm báfɛrɛ. 2 María afa yɛ arɔk ntiɛ́t ntiɛt ntá Símun Píta nɛ nkoŋo Yesu áchák anɛ Yesu ákɔ́ŋɔ́ nyaka, arɛm bɛ, “Báfɛ́rɛ́ Yesu Acha ndǔ nnɛm nɛ sɛ́bhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nɛbhʉɛt anɛ bárɔ́ŋ bábhʉ́rɛ́ yi.” 3 Píta afú yɛ nɛ nkoŋo anɛfú wu, báfá, báré rɔ́ŋ ndǔ nnɛm. 4 Báre rɔŋ ntiɛ̌ntiɛt, kɛ nkoŋo anɛfú wu ajɛt acha Píta. Ayambɨ aghaka ndǔ nnɛm. 5 Akuri amɨk. Asá nɔ́kɔ́ amɨ́k awu amɛm, aghɔ́ bɛbhɔ́k ɛ́síɛndɛn arɛ kɛ akɛ chwe amɛm. 6 Símun Píta mmu ákòŋo yi ansɛm áchwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ ndǔ nnɛm, afʉɛ́t, arɔk amɛm, aghɔ́ bɛbhɔ́k ɛ́síɛndɛn ɛbhɔ arɛ bhʉ́rɛ́. 7 Aghɔ́ ndɛn anɛ mánɛ́bhɛ́ nyaka ntí Yesu nɛ yɔ nkwɔ. Nɛ ndɛn ɛyɔ ɛbhak aywi nɛbhʉɛt kɛkúrí nɛnɛp. 8 Kɛ nkoŋo anɛfú wu anɛ ayambɨ áchwɔ́bhɛ́ ndǔ nnɛm achwe amɛm nkwɔ, aghɔ́ nɛ amɨ́k, anoko. 9 Kpátɛ mpok yɔ, bɔ́ bábhɨkɨ re jwi nyaka mmɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ́mɛ́ bɛ́ Yesu abhɔŋ bɛpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. 10 Bakoŋo Yesu bhɔ bápɛtnsɛm ndǔ bɛkɛt ɛbhap. 11 Kɛ María ate nɛpaka nnɛm andi nɔkɔ kɛbhɔ, nɛ ɛnɛ́ yí ábhʉɛ́t bɛdi, akuri amɨk, agʉɛ́p amɨ́k awu amɛm nnɛm. 12 Aghɔ́ bɔángɛl Mandɛm bati apay chɔ́kɔ́ nɛ ndɛn pɛ́pɛ́p amʉɛt ndǔ nɛbhʉɛt anɛ bábhʉ́rɛ́ nyaka Yesu. Amɔt abhak ndǔ nɛbhʉɛt ntí ywi achi nyaka. Achák ndǔ nɛbhʉɛt bɛkak. 13 Bárɛ́m ntá María bɛ, “Mmá, ɔ̌di yi?” María akɛmɛ bhɔ bɛ, “Chi ɛ̌ti báfɛ́rɛ́ Acha bárɔŋ nɛ yi, nɛ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛbhak ɛnɛ bábhʉ́rɛ́ yi.” 14 Árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, ayibhiri mmʉɛt aghɔ́ Yesu téé, kɛ yi kɛrɨŋɨ bɛ chi yi. 15 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Mma, ɔ̌di yi? Ɔ̌yàŋ agha?” Ndǔ María ákáysí bɛ́ chí mmu anɛ áyɨ̀ŋɨ nkɨ, arɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, mbák ɔ́fɛ́rɛ́ yi, ghatí mɛ́ ɛbhak ɛnɛ ɔ́bhʉ́rɛ́ yi bɛ́ ndɔ́k nsɔt yí.” 16 Yesu arɛm bɛ, “María!” María ayibhiri mmʉɛt arɛm ndǔ ɛyɔŋ bo Israɛl bɛ, “Rabóni!” [Nɔ chí “Ntɔŋ”]. 17 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Kɛ́kɛm mɛ, mbɔnyunɛ mbɨ́kɨ́ re rɔŋ amfay ntá Ɛtaya. Kɛ dɔ́k ntá bɔ̌maya ghatí bhɔ bɛ́ mɛ̌pɛtnsɛm ntá Ɛtaya, nɛ ɛtayɛka. Ntá Mandɛm awa, nɛ Mandɛm aywɛka.” 18 María mmɔ̌ ɛtɔk Mágdala arɔk aghati bakoŋo Yesu bɛ, “Ngɔ Yesu Acha.” Nɛ aghati bhɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu aghati yi. 19 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ beku ndǔ nkúbhɛ́ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt ɛnɔ, bakoŋo Yesu bábhak amɛm ɛkɛt ɛ́mɔt nɛ babhǐnywɔ́p femfé ndu báchay bǒbati bo Israɛl. Yesu arɔk ate bɔ́ bɛsí, arɛm bɛ, “Kpák ámbák nɛ bhe.” 20 Árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ, atɔ́ŋ bɔ amɔ yi nɛ mbeápak ɛyi. Bakoŋo abhi bájwí nɛ maŋák ndu bághɔ́ Yesu Acha. 21 Yesu apɛt arɛm bɛ, “Kpák ámbák nɛ bhe! Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Ɛtaya átó mɛ, kɛ nchí tó be.” 22 Yesu árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, afɛ́p bhɔ ɛ̌yú, arɛm bɛ, “Dɔ̌ ka Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ámbák nɛ bhe. 23 Mbák mǎmfóŋórí mmu bɛbʉ́ ɛbhi, Mandɛm nkwɔ ǎfoŋori yi. Mbák bǎbhɨkɨ foŋori bɛbʉ́ mmu, bɛ́rɔ̀p yi anti.” 24 Nkoŋo Yesu amɔt ndǔ abhɛn bati byo nɛ apay, anɛ áká nnyɛ́n bɛ Tɔmás, nɔ chí ɛfák, apú nyaka nɛ batɨ, mpok Yesu átwɔ́. 25 Tɔmás átɛ́mɛ́rí nɔ́kɔ́ bhɔ, báré ghati yi bɛ, “Sɛ́ghɔ Yesu Acha.” Kɛ yi akɛmɛ bhɔ bɛ, “Kpátɛ ngɔ́ nɛ amɨ́k bɛbhé-mpi yí amɔ, ntɔk bhɔ́ nɛ sɛnɔŋ awɔ, mbát awɔ́ ndǔ tambe ywi mpú noko.” 26 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ manywɔp ánɛn, bakoŋo Yesu bápɛ́t babhak anywɔp ndǔ nɛbhʉɛt amɔt. Tɔmás abhak nɛ bhɔ. Babhǐnywɔp ábhák femfé, Yɛ̌ nɔ, Yesu atwɔ́, ate nɛntɨ ɛnap, arɛm bɛ, “Kpák ámbák nɛ bhe.” 27 Arɛm yɛ ntá Tɔmás bɛ, “Tɔ́k bɛrɨŋ ɛbhɛn bɛchi ndu amɔ́ ya nɛ kɛnɔŋámɔ ɛkɛ ghɔ. Sá awɔ́ fá ndǔ tambe wa. Kɛ́pɛrɛ makati. Bák mmu anɛ ánòko!” 28 Tɔmás akɛmɛ yí bɛ, “Acha nɛ Mandɛm awa!” 29 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Ɔnókó mbɔnyunɛ ɔ́ghɔ́ mɛ nɛ amɨ́k? Ɛrɨ ɛcha ntá bo abhɛn mánòko yɛ̌ndu bábhɨ́kɨ́ ghɔ́ nɛ amɨ́k.” 30 Yesu akʉ nyaka bɛyǎ mɛnyɨŋɨ́ maknkay bɛ́chák bɛsí bakoŋo bhi, ɛbhɛ́n bábhɨ́kɨ́ sɨŋ amɛm ɛkáti ɛnɛ. 31 Básɨŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chí amɛm ɛkáti ɛnɛ bɛ mɛnkwak be mǎnókó bɛ Yesu kɛ achi Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, Mmɔ Mandɛm. Nɛ bɛ́ ndǔ mǎnókó yí, mǎmbɔ́ŋ nɛpɛ́m ndǔ nnyɛ́n ɛni.

21

1 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, Yesu apɛt atɔ́ŋ mmʉɛt ntá bakoŋo bhi. Ndɔŋ yɔ, ɛbhák chi nɛpaka Manyu Tibérias. Sɛ́ngɔ́ ɛnyǔ yi atɔŋ nyaka mmʉɛt ntá yap. 2 Símun Píta nɛ Tɔmás anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ ɛfák, nɛ Natániɛl anɛ áfú Kána atú Gálili, nɛ bɔ̌ Sɛbɛdi bati apay, nɛ bakoŋo Yesu báchák bati apay bachi nyaka ndǔ nɛbhʉɛt amɔt. 3 Símun Píta arɛm bɛ, “Mɛ̌rɔ̀ŋ anyɛ́n nɛ ási.” Bakoŋo Yesu báchák bárɛ́m bɛ, “Sɛ́rɔ̀ŋ nɛ wɔ.” Bɔ́ bárɔ́k básɔ́t áchwí, báré gháp anyɛ́n amɛm áchwí wu bɛti mɛnkɛm ndu bɛkɛm nsi, kɛ yɛ̌nyɨŋ bɔ́kɛ kɛ́m. 4 Ndu mbaŋ ákàŋari, Yesu ate nɛpakányɛ́n. Yɛ̌ nɔ, bakoŋo bhi kɛrɨŋɨ bɛ chi yi. 5 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Bɔ̌bha, bǎkɛm nsi?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Ǎe.” 6 Aghati bhɔ bɛ, “Gʉɛ́p ká asɨ ɛbhe awɔ́nɛm áchwí, chɔŋ mǎnkɛ́m nsi.” Bágʉɛ́p asɨ ɛbhe awɔ́nɛm. Bɛyǎ nsi ɛkwɛn, kpát ɛ́chá bhɔ́ bɛyǎ bɛyǎ nkáp ɛbhɨ. 7 Nkoŋo anɛ Yesu ákɔ́ŋɔ́ nyaka arɛm ntá Píta bɛ, “Chi Acha!” Píta ághókó nɔ́kɔ́ bɛ chi Yesu Acha, asɔt ndɛn ayi afyɛ́ amʉɛt, adók, akwɛn amɛm manyu. Afɛ́rɛ́ nyaka yɔ amʉɛt ndu bɛkʉ bɛtɨk. 8 Kɛ bakoŋo abhɛn bárɔ́bhɛ́ amɛm áchwí báré nok bɛkoŋo yi angɔkɔnyɛ́n, mánja nɔkɔ bɛyǎ nkáp anɛ ajwi nɔ nɛ nsi. Nɛbhʉɛt anɛ báfú bɛ́rɔ́ŋ angɔkɔnyɛ́n kɛ sap. Abhak mbɔ bayat bɛsa bɛtay. 9 Bákó nɔ́kɔ́ ɛbhɨ baghɔ ngo anɛ bábháytí nɛ bakiri. Nsi ɛbhak arɛ. Brɛt nkwɔ abhak arɛ. 10 Yesu arɛm bɛ, “Twɔ́ ká, nɛ mbɔk nsi ɛyɔ nɔ́ bǎkɛ́mɛ́.” 11 Píta arɔk ndu áchwí, aya bɛyǎ nkáp, akó ɛbhɨ nɛ wu. Ájwí nɛ nsi ɛgho ɛbhak bɛsa tándrámɔt nsɛm byo nɛ ɛ́rát. Kɛ yɛ̌ndu nsi ɛyɔ ɛ́yá nɔ́, ásɨ kɛdakati. 12 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Twɔ́ nyiɛ́ ká nɛnyíɛ́.” Kɛ yɛ̌ nkoŋo amɔt kɛmɔ bɛbhɛp yi bɛ, “Ɔchí agha?” Bárɨ́ŋɨ́ bɛ chí Yesu Acha. 13 Yesu asɔt brɛ́t achyɛ bhɔ. Akʉ ɛnyumɔt nɛ nsi. 14 Ndɔŋ ayɔ abhak anɛ ajwi ɛrat ɛnɛ́ Yesu átɔ́ŋɔ́ mmʉɛt ntá bakoŋo bhi, bɛbho ndǔ mpok anɛ yi ápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m. 15 Mányiɛ nɔ́kɔ́ nɛnyíɛ́, Yesu arɛm ntá Símun Píta bɛ, “Símun, mmɔ̌ Jɔ̌n, ɔkɔŋ mɛ ɔchá mɛnyɨŋ ɛbhɛn-ɛ?” Símun akɛmɛ bɛ, “Ɛɛ, Acha, ɔrɨ́ŋɨ́ bɛ́ nkɔŋ wɔ.” Yesu arɛm bɛ, “Ne bɔ̌bághɔ́ŋɔmɛ́n ayá.” 16 Bɛ́jwí ndɔŋ ɛpay, Yesu arɛm bɛ, “Símun, mmɔ̌ Jɔ̌n, ɔkɔŋ mɛ?” Símun akɛmɛ bɛ, “Ɛɛ, Acha, ɔrɨ́ŋɨ́ bɛ́ nkɔŋ wɔ.” Yesu arɛm bɛ, “Babhɛri nɔkɔ bághɔ́ŋɔmɛ́n aya.” 17 Bɛ́jwí ndɔŋ ɛ́rát, Yesu arɛm bɛ, “Símun, mmɔ̌ Jɔ̌n, ɔkɔŋ mɛ?” Píta abé ntɨ mbɔnyunɛ Yesu ábhɛp yi ɛnyɨŋ ɛrɛ ɛ́mɔt ndɔŋ ɛ́rát. Ɛ́kʉ, aghati Yesu bɛ, “Acha, ɔrɨ́ŋɨ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ, ɔrɨ́ŋɨ́ bɛ́ nkɔŋ wɔ.” Yesu arɛm bɛ, “Ne bághɔ́ŋɔmɛ́n aya. 18 Tɛtɛ̌tɛp, mpok ɔ́chí ɛsakámu, ɔre gwɔ́t mmʉɛt, ɔ́ndɔk yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ́ ɔ́kɔ́ŋɔ́. Kɛ mpok ɔ́kɔ́kɔ́, chɔŋ ɔ́njoŋ ámɔ́ amfay, mmu achák amfyɛ wɔ́ ndɛn amʉɛt, ansɔt wɔ andɔk ɛbhak ɛnɛ ɔ́bhɨ́kɨ́ kɔŋ bɛrɔŋ.” 19 Yesu arɛm nɔ́ bɛtɔŋ ɛnyǔ nɛwú ɛnɛn Píta ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́gu ndu bɛchyɛ Mandɛm kɛnókó. Yesu arɛm yɛ ntá Píta bɛ, “Koŋó mɛ́.” 20 Píta ayibhiri mmʉɛt aghɔ́ nkoŋo anɛ Yesu ákɔ́ŋɔ́ ndu ákòŋo bhɔ́ ansɛm. Nkoŋo wu kɛ ághɔ́kɔ́ nyaka amʉɛt Yesu mpok mányìɛ̀ nɛnyíɛ́, nɛ yí wu kɛ ábhɛ́bhɛ́ nyaka Yesu bɛ, “Acha, agha áti chɔŋ wɔ?” 21 Píta ághɔ́ nɔ́kɔ́ yi, abhɛp Yesu bɛ, “Acha, ná nɛ anɛ?” 22 Yesu arɛm bɛ, “Mbák mɛ̌yaŋ bɛ́ yi wu ambak nɛpɛ́m tɛ mpɛtnsɛm, ɛyɔ ɛ́yɨ́ŋɨ́ wɔ́ ná? Koŋó mɛ́!” 23 Ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu árɛ́mɛ́, ɛ́táká nɛntɨ bǒnkwɔ bɛ nkoŋo Yesu wu abhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛ́gu. Kɛ, sayri sayri, Yesu abhɨ́kɨ́ ghati nyaka Píta bɛ Jɔ̌n apu gú. Arɛm chi bɛ, “Mbák mɛ̌yáŋ bɛ yi ákɛ́ gú tɛ́ mpɛtnsɛm, ɛyɔ ɛ́yɨ́ŋɨ́ wɔ́ ná?” 24 Nkoŋo Yesu wu kɛ ághàti bhɛsɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn, nɛ yi kɛ ásɨ́ŋɨ́ bhɔ amɨk. Nɛ sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ yí árɛ̀m ɛchi tɛtɛp. 25 Yesu akʉ nyaka bɛyǎ mɛnyɨŋ bɛchak. Mbɔ básɨ́ŋ bɔ́ mɛnkɛm amɨk ɛ́mɔt ɛ́mɔt, nkáysí bɛ́ mbʉ mmɨk nkɛm ajwí nɛ bɛkáti, kpátɛ mbɔk andɔp.


AMAZING GRACE BIBLE INSTITUTE